Situácia príbehu o Ježišovi kráčajúcom po mori je v evanjeliách veľmi zaujímavá. U Lukáša sa vôbec nevyskytuje, ale zato je prítomná u Jána a to na rovnakom mieste ako u Matúša a Marka, t.j. hneď po udalosti rozdelenia chleba piatim tisícom. Stojí za to tiež poznamenať, že krátka podepizóda s po vode kráčajúcim Petrom sa vyskytuje iba u Matúša. Matúšova verzia Ježišovho kráčania po

Na začiatku 13. kapitoly Matúšovho evanjelia, ktorá je silne poznačená podobenstvami, sa učeníci Ježiša prekvapene pýtajú, prečo zástupom hovorí v podobenstvách (porov Mt 13,10). Zdá sa, že aj pre nich je nezvyčajné, že ktosi hovorí o Bohu a o Božom kráľovstve skrze obrazy vytiahnuté z každodenného života – asi na to neboli zvyknutí v rečiach

Podobenstvo o rozsievačovi je jedno z najznámejších; nájdeme ho dokonca u každého synoptika. Každý z nich toto podobenstvo prezentuje vlastným spôsobom, a tak stretávame odlišnosti, ktoré charakterizujú rozprávanie jednotlivých evanjelistov. Zameriame sa dnes na jednu z nich, ktorá sa nachádza až v samom závere rozprávania. Na úvod je dobré poznamenať, že podobenstvo o rozsievačovi hovorí o tých, ktorí slovo počúvajú; tých, ktorí slovo nepočúvajú

Aj v túto nedeľu pokračujeme a zároveň završujeme Ježišovu inštruktážnu reč dvanástim, ktorých vysiela, pretože mu bolo ľúto zástupov, lebo boli ako ovce bez pastiera (porov. Mt 9,36). Liturgický výber sa rozhodol z čítania tejto reči vynechať vv. 34-36, v ktorých Ježiš odhaľuje, že jeho nasledovanie spôsobí rozdelenia aj v najužších ľudských putách, tých rodinných – syn sa postaví