11 nedela APrvá časť dnešného evanjelia (9,36-38) je prípravou na druhú časť, ktorá začína desiatou kapitolou, kde sa opisuje vyslanie dvanástich učeníkov, ktorí sú poslaní, a preto sú aj nazvaní „apoštolmi“ (z gréckeho ἀποστέλλω [apostello] – „posielať“). K úryvku, ktorý sa nám ponúka by bolo vhodné priradiť aj Mt 9,35: „A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.“ Tento verš má dvojakú funkciu: na jednej strane tvorí istý záver k predchádzajúcej časti a na strane druhej otvára časť nasledujúcu. Môžeme si v ňom zároveň všimnúť tri kľúčové slovesá, ktoré charakterizujú Ježišovu aktivitu: učí, hlása a uzdravuje. V kapitolách 5-7 sa predstavuje čo Ježiš učí a hlása a kapitoly 8-9 obsahujú mnohé Ježišove uzdravenia. Teda kapitoly 5-9 predstavujú detailný opis Ježišovej aktivity a zároveň sa stanú vzorom pre tých, ktorých on sám vyšle. Táto Ježišova aktivita sa v Mt 9,35 rozširuje na všetky mestá a dediny. Zameranie na synagógy zároveň naznačuje, že sa jedná o misiu k Izraelu.

Pri tejto svojej misionárskej činnosti Ježiš zistí dôležitú vec: zástupy sú ako ovce bez pastiera. Ich stav je však veľmi vážny a grécke slová použité na opis ich stavu sú tvrdšie ako výrazy, ktoré boli zvolené do nášho slovenského prekladu – gr. ἐσκυλμένοι [eskylmenoi] (v našom preklade „zmorené“) je pasívnou formou particípia perfekta od slovesa σκύλλω [skyllo], ktoré doslovne znamená „sťahovať kožu“, „trýzniť“, „trápiť“, teda na preklad by sme mohli zvoliť silnejší výraz, napr. „boli utrýznené/utrápené“. Druhé slovo, ktoré ich charakterizuje je ἐρριμμένοι [errimmenoi], ktoré v tejto forme doslovne znamená „ležiaci“. Je tiež pasívnou formou particípia perfekta, tento krát od slovesa ῥίπτω [chripto], ktoré doslovne znamená „hádzať“, „zahodiť“, „odhodiť“, „zhodiť“, „predhodiť (psom)“. Spolu by sme teda stav zástupov mohli charakterizovať ako natoľko utrýznených a zdieraných, že sú ubité až k zemi. Pasívne formy týchto slovies vzbudzujú otázku, kým sú takto trýznení a trápení – ich stav je taký, lebo ich náboženskí a politickí vodcovia nie sú ich skutočnými pastiermi – v skutočnosti sú na tom tak akoby žiadneho pastiera nemali.

Výraz, ktorý opisuje Ježišov postoj k zástupom – „zľutoval sa nad nimi“ alebo aj „bolo mu ich ľúto“ – vyjadruje jeho hlboký súcit plný starostlivosti; sloveso σπλαγχνίζομαι [splanchnizomai] je od σπλάγχνα [splanchna] „vnútornosti“, ktoré boli považované za sídlo najhlbších citov (hebrejský ekvivalent tohto slovesa má v základe výraz pre maternicu, a tak Ježišov súcit by sme mohli vnímať až ako materinskú starostlivosť).

Ježišova starostlivosť sa tak pretavuje do konkrétnych krokov: najprv vyzýva učeníkov k modlitbe („proste Pána žatvy“) a potom vysiela dvanástich. Tí predstavujú dvanásť kmeňov Izraela a tak ich počet vyjadruje Ježišovu starostlivosť o celý národ. Je dôležité všimnúť si, že Ježiš svoju starostlivosť o zdevastovaný národ prejavuje vyslaním svojich učeníkov – nerobí to sám. Zároveň však spôsob akým sú vyslaní umožňuje jasne vnímať, že učeníci sú poslaní robiť to, čo robil Ježiš: v Mt 10,1 im Ježiš dal „moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu“ a v Mt 10,7 im prikazuje hlásať kráľovstvo, tak ako to robil on sám v Mt 9,35. Dvanásti sú poslaní robiť to, čo robil Ježiš, aby zástupy neboli ako ovce bez pastiera – náboženskí a politickí vodcovia Izraela toho nie sú schopní. Dvanásti sú skupina konkrétnych učeníkov, ako to vyjadruje menný zoznam, ktorá zároveň predstavuje dôležité ohnivko medzi Ježišom a jeho učeníkmi všetkých čias. Totiž inštrukcie, ktoré Ježiš dáva počnúc v. 10,5 sú inštrukciami pre misiu učeníkov všetkých čias, ale tá sa zakladá na misii kedysi danej konkrétnej skupine Ježišových dvanástich učeníkov, ktorá bude, podľa Matúšovho evanjelia, rozšírená na všetky národy po Ježišovom zmŕtvychvstaní (Mt 28,19-20).

pripravil: Matúš Imrich

Použitá literatúra:
Davies, W. D. – Allison, D. C. Jr., A Critical and Exegetical Commentary on the Gospel According to Saint Matthew. Commentary on Matthew VIII–XVIII (ICC; Edinburgh 1991) II.
Luz, U., Matthew 8-20. A Commentary (Hermeneia; Minneapolis 2001).
Panczová, H., Grécko-slovenský slovník od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).

Z Evanjelia podľa Matúša (9,36–10,8):
Keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“
Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.
A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil.
Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela!
Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘
Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“