„Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“ (Mt 13,52)

V Slavistickom ústave Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied boli koncom roka 2020, počas ktorého oslavoval 25. výročie svojho vzniku, vydané aj dve monografie, a to Lukášovo evanjelium: Nový preklad a krátky komentár a  Slovenský Kalvínsky Žaltár. Publikácie sú výstupom riešenia projektu APVV Terminologické diskurzy a špecifiká biblických jazykov vzhľadom na preklady Biblie do slovenčiny, ktorého zodpovedným riešiteľom je Róbert Lapko.

Rok 2020 si budeme pamätať ako rok prekrytých úst pre pandémiu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom. Katolícka cirkev na Slovensku podobne ako v iných krajinách ho vyhlásila za Rok Božieho Slova. Za motto tohto roka by sa mohol považovať aj citát z Lukášovho evanjelia: „Azda nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vykladal nám Písma?“ (Lk 24,32), keďže jeho cieľom bolo znovuobjavenie radosti z Pánovho slova – jeho nevyčerpateľného bohatstva, keď Biblia už nie je súčasťou našej spoločnosti, tak ako bývala v minulosti. Ponúkané Lukášovo evanjelium i Kalvinský Žaltár môžu byť nápomocnými snáď pozornejšiemu a obšťastňujúcemu načúvaniu z Biblie, a to nielen v čase prekrytých úst. Nový preklad evanjelia (2020) a prvá celá slovenská biblická kniha vydaná tlačou (1752) chcú byť aj výzvou na znovuobjavenie Biblie i pozitívnych hodnôt pochádzajúcich zo Svätého písma ako určujúceho prameňa v kontexte slovenskej a európskej civilizácie, tradície, kultúrnych prejavov, spoločenských noriem, ktoré umožňujú vytvárať a realizovať vzťahy medzi jazykmi, etnikami, kultúrami a konfesiami. Obidve publikácie zahŕňajú výsledky bádania vedcov a odborníkov z oblasti filológie, teológie, histórie a kulturológie, ktoré majú interdisciplinárny a nadkonfesionálny rozmer a presah so snahou o rozvíjanie cyrilo-metodského duchovného dedičstva. Takto sa v úvode k vydaniu Lukášovho evanjelia prihovára k čitateľom jeho editor R. Lapko.

V prípade nového prekladu Lukášovho evanjelia ide o pokračovanie začatej práce na projekte nového prekladu kníh Nového zákona. Pred rokom bolo publikované Jánovo evanjelium. Nový preklad a krátky komentár (VEDA, 2019). Na tvorbe prekladu Lukášovho evanjelia sa podieľa aj Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta v Košiciach. Publikácia je zostavená tak, že prvou časťou každej kapitoly je preklad rekonštruovanej gréckej pôvodiny Lukášovho evanjelia. Zdôvodnenie prekladateľských riešení v snahe o formálnu ekvivalenciu a krátky komentár sú predstavené v druhej časti. Tretiu časť každej kapitoly predstavujú intertextové biblické prepojenia. Autorský kolektív tvoria: J. Feník, J. Jančovič, R. Lapko, J. Rindoš, P. Žeňuch. Recenzentmi sú E. Brodňanská a P. Farkaš. K tímu prekladateľov a odborníkov, ktorí sa pri práci opierali predovšetkým o najnovšie výsledky vedeckého bádania, sa pri tvorbe tohto prekladu svojimi cennými radami a recenzovaním pridal M. Považaj, redaktor Pravidiel slovenského pravopisu (4. vydania).

Publikácia v e-book formáte bola vydaná vo vydavateľstve POSTOJ MEDIA, s.r.o. a je plne prístupná v elektronickej podobe na webovej stránke SÚJS SAV http://slavu.sav.sk/publikacie/publikacie.php. Počas budúceho roka bude monografia vydaná v printovej podobe a rozšírená o úvod do Lukášovho evanjelia a aplikácie súvisiace s liturgickými nedeľnými čítaniami z Lukášovho evanjelia.

Slovenský Kalvinský Žaltár, ako v úvode píše editor Peter Zubko, je výtvorom slovensky hovoriacich kalvínov z východného Slovenska. Tí v polovici 18. storočia vytvorili dielo, ktoré je doteraz známe skôr informatívne z vedeckých a odborných článkov, ale širšia verejnosť sa s ním priamo nikdy nestretla. Ide o päť bohoslužobných kníh, medzi ktorými vyniká kniha s názvom Svätého Dávida, kráľa a proroka, sto a päťdesiat žalmov z roku 1752. Publikácia patrí ku klenotom duchovnej literatúry. Cieľom vydania Slovenského Kalvinského Žaltára je sprístupnenie tejto publikácie v prepise podľa prvého vydania z roku 1752. Žaltár je napísaný v kultúrnom východslovenskom jazyku.

Súčasťou tejto monografie sú štúdie, ktoré sa venujú fenoménu kalvínskeho (resp. ženevského) Žaltára, jeho štruktúre, použitiu, miestu v kalvínskej duchovnej kultúre aj okolitých národov, ďalej historickým reáliám okolo prekladu, slovenských kalvínskych zborov v čase vzniku Žaltára, prekladateľov, ďalších vydaniach Žaltára. Osobitná pozornosť sa venuje jazykovému dedičstvu, ktoré vzniklo vo východoslovenskom prostredí, ktorého súčasťou je aj slovenský Kalvínsky Žaltár. Problematika žalmov a Žaltára je vysvetlená v osobitnej časti, rovnako aj problematika sakrálnej hudby, pretože žalmy sa spievali pri bohoslužbách a modlitbách. Slovenský Kalvínsky Žaltár je vôbec prvou celou slovenskou biblickou knihou vydanou tlačou. Aj keď v tom istom čase vznikol preklad tzv. Kamaldulskej Biblie, tá ostala len v rukopise. Prvý slovenský preklad celého Písma vydal tlačou ostrihomský kanonik Juraj Palkovič v rokoch 1829 – 1832. V úvode Žaltára je uvedené (v prepise):

„Chvaľme za to Boha svoho, že na koncu šveta toho, i mi Slovaci špevame, Boha v pešňoch vichvaľame. Chto raz v šercu verňe špeva, Dvakrat še Bohu modľiva; špevaj tuš na žemi z ľudzmi a potom v ňebe z andzelmi.“

Na príprave publikácie vydanej v rámci Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae, Vol. VII. autorsky spolupracovali P. Zubko, P. Žeňuch, R. Lapko a Š. Marinčák. Vedeckým redaktorom je P. Žeňuch. Recenzentmi sú V. Judák a E. Brtáňová. Publikácia v e-book formáte bola vydaná vo vydavateľstve VEDA a je prístupná v elektronickej podobe na webovej stránke SÚJS SAV http://slavu.sav.sk/publikacie/publikacie.php.