Niekedy sa stáva, že človeku, ktorý sa už nachádza v ťažkostiach, Boh akoby ako odpoveď pridelil ešte ďalšie starosti. Príkladom je muž z rodu kráľa Dávida, ktorý riešil existenčné otázky. Ich vyriešenie malo zásadne ovplyvniť nielen jeho vlastný život, ale aj život ľudí v jeho okolí. Preto mu Boží posol predkladá ponuku. Riešením má

Pánova pomsta evokuje niečo veľmi tragické. A tak to aj v 34. kapitole Izaiáša je. Avšak len pre nepriateľov Jeruzalema. Hneď v ďalšej kapitole jeho pomsta prináša pre vyvolený ľud požehnanie. A tak odplata zo strany Boha skôr vyjadruje nastolenie poriadku a obnovu pre utláčaných. Proroctvo začína obrazom púšte. Miesta ktoré je symbolom beznádeje. V takomto stave sa totiž má

Ježišovo evanjelium neprestáva prekvapovať. Ako sa zdá z dnešnej pasáže, prekvapilo aj Jána Krstiteľa. Ten napriek tomu, že počuje o Ježišových skutkoch a napriek tomu, že už na začiatku Ježišovej činnosti mal jasno, že Kristus je mocnejší ako on, teraz má pochybnosti: Ježiš nenapĺňa jeho očakávania. V stati z minulého týždňa, Ján pri svojom

Izaiáš, cítim sa ako práve vyrúbaný les. Niet budúcnosti, niet nádeje. A ty to predpovedáš. Čo mám očakávať? Že aj z pňa ešte niečo vzíde? Po proroctve o budúcom potomkovi hovoríš o niečom nepredstaviteľnom. Z pňa, ktorý Asýrčania zoťali, vraj vyjde výhonok. Taký, čo pochádza z rodu nášho vyvoleného kráľa. Avšak už nebude zmietaný

Typickým štýlom starozákonných prorokov je striedanie varovaní pred súdom s prísľubmi budúcej slávy a obnovy. Kým prvé upozorňovali na zničenie, druhé dávali poslucháčom nádej, ktorá je hlavnou témou adventného obdobia, v ktorom očakávame príchod záchrancu. A kto iný by mal byť vhodnejším prorokom na túto úlohu ako Izaiáš, vynikajúci básnik Starého zákona. Čítanie dnešnej

V Jeruzaleme sa nachádza miesto, ktoré, hoci nepatrí medzi tie najobľúbenejšie medzi pútnikmi, predsa má veľmi starú tradíciu. Cisár Konštantín na popud svojej matky Heleny dal vo Sv. zemi postaviť prvé tri kostoly nad troma dôležitými jaskyňami, ktoré sa spájali s Ježišovým životom: nad jaskyňou narodenia v Betleheme, nad „jaskyňou“ Božieho hrobu neďaleko Kalvárie

Štvrtá adventná nedeľa nás približuje tesne pred Kristovo narodenie. Tradične to reflektuje aj jej bohoslužba slova. Evanjelium nás tohto roku v Matúšovom podaní vnesie uprostred rodinnej krízy, v ktorej si Jozef láme hlavu nad tým, čo si má počať so svojou tehotnou snúbenicou, ktorá nečaká jeho biologické dieťa (Mt 1, 18-24). Zmysel výsostne neštandardnej situácie mu

Druhá a tretia adventná nedeľa tradične patria Jánovi Krstiteľovi. Ten v túto nedeľu ohlasuje priblíženie sa nebeského kráľovstva (Mt 3,2). K tomu je pripojená Izaiášova vízia, ktorá v obraze ratolesti z kmeňa Jesseho vidí mesiášskeho kráľa, ktorý okrem iného bude podľa spravodlivosti (v pravde) súdiť chudobných (maličkých) (Iz 11,4). Čo takýto sociálny záujem očakávaného kráľa znamená dodáva Žalm 72.

Mesto s chrámom je viac než len zhluk budov Nový cyklus našich zamyslení sa bude týkať nedeľných žalmov. Začíname Žalmom 122. Napriek tomu, že sme uplynulou nedeľou Krista kráľa zanechali starý liturgický rok a touto Prvou adventnou nedeľou začíname ten nový, dnešný žalm tvorí medzi nimi dokonalé premostenie. Obidve nedele používajú ten istý Žalm 122, dokonca

Už po tretí raz sa počas tohtoročného adventu stretávame s Listom Rimanom. Tematika bohoslužby slova poslednej nedele pred Vianocami má nabudiť bezprostredné očakávanie Ježišovho narodenia. Zo Starého Zákona čítame Izaiášovo proroctvo kráľovi Achazovi (Iz 7, 10-14) a evanjeliova stať z Matúša opisuje zvestovanie Jozefovi (Mt 1, 18-24). Spojivo tvorí motív kráľovského potomka. A čo na to Pavol? Celý