Štvrtá adventná nedeľa nás približuje tesne pred Kristovo narodenie. Tradične to reflektuje aj jej bohoslužba slova. Evanjelium nás tohto roku v Matúšovom podaní vnesie uprostred rodinnej krízy, v ktorej si Jozef láme hlavu nad tým, čo si má počať so svojou tehotnou snúbenicou, ktorá nečaká jeho biologické dieťa (Mt 1, 18-24). Zmysel výsostne neštandardnej situácie mu

Druhá a tretia adventná nedeľa tradične patria Jánovi Krstiteľovi. Ten v túto nedeľu ohlasuje priblíženie sa nebeského kráľovstva (Mt 3,2). K tomu je pripojená Izaiášova vízia, ktorá v obraze ratolesti z kmeňa Jesseho vidí mesiášskeho kráľa, ktorý okrem iného bude podľa spravodlivosti (v pravde) súdiť chudobných (maličkých) (Iz 11,4). Čo takýto sociálny záujem očakávaného kráľa znamená dodáva Žalm 72.

Mesto s chrámom je viac než len zhluk budov Nový cyklus našich zamyslení sa bude týkať nedeľných žalmov. Začíname Žalmom 122. Napriek tomu, že sme uplynulou nedeľou Krista kráľa zanechali starý liturgický rok a touto Prvou adventnou nedeľou začíname ten nový, dnešný žalm tvorí medzi nimi dokonalé premostenie. Obidve nedele používajú ten istý Žalm 122, dokonca

Už po tretí raz sa počas tohtoročného adventu stretávame s Listom Rimanom. Tematika bohoslužby slova poslednej nedele pred Vianocami má nabudiť bezprostredné očakávanie Ježišovho narodenia. Zo Starého Zákona čítame Izaiášovo proroctvo kráľovi Achazovi (Iz 7, 10-14) a evanjeliova stať z Matúša opisuje zvestovanie Jozefovi (Mt 1, 18-24). Spojivo tvorí motív kráľovského potomka. A čo na to Pavol? Celý

Dnešný úryvok sa nachádza v záverečnej časti Jakubovho listu. Ak sa pozrieme do kontextu, neujde nám, že práve dnešnými slovami nastáva v texte istý zlom. V stati, ktorá im predchádza autor listu tvrdo atakuje boháčov, ktorí zadržiavajú mzdy. Poukazuje na pominuteľnosť bohatstva a jeho neužitočnosť v deň súdu. Slovami z dnešného úryvku sa autor znova prihovára kresťanskej komunite, čo môžeme

Tak ako to bolo v prvej aj v druhej adventnej nedeli siaha liturgia v druhom čítaní po úryvku z Listu Rimanom. Obidva úryvky pochádzajú z druhej časti listu, v ktorej sa Pavol zaoberá praktickými pokynmi pre kresťanov (12,1-15,13). Aj táto časť sa dá rozdeliť na dve polovice. V prvej (k. 12, 13)  – odkiaľ bol minulotýždňový úryvok - sa k problémom vyjadruje

Bohoslužba slova sa v prvej fáze adventu zameriava na texty s eschatologickou perspektívou, najmä na druhý príchod Krista. Také je evanjelium Prvej adventnej nedele, a aj druhé čítanie z Pavlovho Listu Rimanom má toto zameranie. Tento list patrí medzi tie, ktoré pochádzajú priamo od Pavla. Zdá sa pravdepodobné, že ho Pavol píše z Korintu na konci svojej tretej

„S narodením Ježiša Krista to bolo takto,“ a nebolo to vôbec také jednoduché. Mal naplniť očakávaný prísľub Božieho príchodu medzi svoj ľud, ktorý našiel svoje vyjadrenie v postave Mesiáša. Ten mal pochádzať z Dávidovho rodu. Toto pochádzanie sa identifikuje podľa otca – je teda treba takého nájsť. Iste, keďže je treba zabezpečiť tomuto očakávanému poslovi patričnú výchovu v tradícii, ktorej

Ježišovo evanjelium neprestáva prekvapovať. Ako sa zdá z dnešnej pasáže, prekvapilo aj Jána Krstiteľa. Ten napriek tomu, že počuje o Ježišových skutkoch a napriek tomu, že už na začiatku Ježišovej činnosti mal jasno, že on je mocnejší ako on, teraz má pochybnosti: Ježiš nenapĺňa jeho očakávania. V stati z minulého týždňa, Ján pri svojom ohlasovaní

V tretej kapitole Matúšovho evanjelia stretávame postavu Jána Krstiteľa. Celá kapitola by sa dala rozdeliť do štyroch hlavných častí: predstavenie Jána Krstiteľa (vv. 1-4), Ján Krstiteľ a davy (vv. 5-6), Ján Krstiteľ a farizeji a saduceji (vv. 7-12) a napokon Ján Krstiteľ a Ježiš (vv. 13-17). Liturgia nám na Druhú adventnú nedeľu v roku A ponúka prvé tri z týchto častí. Bude