Keďže je druhé čítanie na Kvetnú nedeľu vždy rovnaké a už sme naň zamyslenia písali, nižšie ponúkame odkazy na naše dva texty z minulých rokov. Zamyslenie od Matúša Imricha Zamyslenie od Lukáša Durkaja Z listu Filipanom (2, 6-11): Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,

Keď Pavlov slovník vyráža dych V druhom čítaní na Piatu pôstnu nedeľu z Listu Filipanom (3,8-14) Pavol prekvapuje výberom slov. A nielen tým. Dnes máme pred sebou jeden z veľmi známych Pavlových textov. Z týchto slov vystupuje predovšetkým to, akú veľkú hodnotu malo pre Pavla poznanie Krista. Na vyjadrenie tejto skutočnosti Pavol používa silné slová, miestami až zarážajúce. Ich

Evanjelium tohtoročnej 4. pôstnej nedele, v latinskej cirkvi známej ako „laetare“ (raduj sa), nám ponúka svetoznáme podobenstvo o márnotratnom synovi. Jedným zo spôsobov ako by sa dalo jeho posolstvo zhrnúť by bolo aj: zmierenie sa s Bohom a so svojim bratom. K tomu sa ako epistolárny liturgický doplnok ponúkajú záverečné verše z 5. kapitoly Druhého listu Korinťanom. Celý text

Vážme si vzácne dary V druhom čítaní 3. pôstnej nedele z Prvého listu Korinťanom (10,1-6.10-12) Pavol znova interpretuje starozákonné texty. Ako na iných miestach vo svojich listoch, tak aj v dnešnej stati Pavol vo svojej argumentácii umne používa starozákonné texty a poukazuje na ich kristologický význam. Dnes obracia pozornosť na kľúčovú udalosť v biblických dejinách Izraela a to na

Druhé čítania sú počas pôstnych nedieľ vyberané tak, aby reflektovali evanjelium. Druhá nedeľa veľkého pôstu je v latinskej tradícii vždy venovaná tajomstvu Ježišovho premenenia na vrchu. To je aj na základe liturgických textov vnímané ako povzbudenie pred nadchádzajúcim pohoršením, ktoré spôsobí Ježišovo utrpenie a kríž. Prihliadnuc práve na toto si v tento rok vypočujeme aj úryvok z listu

Srdce a ústa v súzvuku  Na 1. pôstnu nedeľu počúvame úryvok z Listu Rimanom, ktorý upriamuje našu pozornosť na jedno z najstarších kresťanských vyznaní viery. Úryvok, ktorý v túto nedeľu počúvame je súčasťou Pavlovej argumentácie o ospravedlnení z viery v Ježiša a nie zo skutkov podľa Mojžišovho zákona. V predošlých veršoch poukazuje na snahu izraelského národa získať spravodlivosť pred Bohom na základe vlastnej snahy