Keďže je druhé čítanie na Kvetnú nedeľu vždy rovnaké a už sme naň zamyslenia písali, nižšie ponúkame odkazy na naše dva texty z minulých rokov. Zamyslenie od Matúša Imricha Zamyslenie od Lukáša Durkaja Z listu Filipanom (2, 6-11): Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,

Keď Pavlov slovník vyráža dych V druhom čítaní na Piatu pôstnu nedeľu z Listu Filipanom (3,8-14) Pavol prekvapuje výberom slov. A nielen tým. Dnes máme pred sebou jeden z veľmi známych Pavlových textov. Z týchto slov vystupuje predovšetkým to, akú veľkú hodnotu malo pre Pavla poznanie Krista. Na vyjadrenie tejto skutočnosti Pavol používa silné slová, miestami až zarážajúce. Ich

Evanjelium tohtoročnej 4. pôstnej nedele, v latinskej cirkvi známej ako „laetare“ (raduj sa), nám ponúka svetoznáme podobenstvo o márnotratnom synovi. Jedným zo spôsobov ako by sa dalo jeho posolstvo zhrnúť by bolo aj: zmierenie sa s Bohom a so svojim bratom. K tomu sa ako epistolárny liturgický doplnok ponúkajú záverečné verše z 5. kapitoly Druhého listu Korinťanom. Celý text

Vážme si vzácne dary V druhom čítaní 3. pôstnej nedele z Prvého listu Korinťanom (10,1-6.10-12) Pavol znova interpretuje starozákonné texty. Ako na iných miestach vo svojich listoch, tak aj v dnešnej stati Pavol vo svojej argumentácii umne používa starozákonné texty a poukazuje na ich kristologický význam. Dnes obracia pozornosť na kľúčovú udalosť v biblických dejinách Izraela a to na

Druhé čítania sú počas pôstnych nedieľ vyberané tak, aby reflektovali evanjelium. Druhá nedeľa veľkého pôstu je v latinskej tradícii vždy venovaná tajomstvu Ježišovho premenenia na vrchu. To je aj na základe liturgických textov vnímané ako povzbudenie pred nadchádzajúcim pohoršením, ktoré spôsobí Ježišovo utrpenie a kríž. Prihliadnuc práve na toto si v tento rok vypočujeme aj úryvok z listu

Srdce a ústa v súzvuku  Na 1. pôstnu nedeľu počúvame úryvok z Listu Rimanom, ktorý upriamuje našu pozornosť na jedno z najstarších kresťanských vyznaní viery. Úryvok, ktorý v túto nedeľu počúvame je súčasťou Pavlovej argumentácie o ospravedlnení z viery v Ježiša a nie zo skutkov podľa Mojžišovho zákona. V predošlých veršoch poukazuje na snahu izraelského národa získať spravodlivosť pred Bohom na základe vlastnej snahy

K peším pútiam na posvätné miesta patria aj špecifické spevy. Je tomu tak dnes a osobitne bolo aj v starovekom Izraeli. Tento žáner v Písme reprezentujú pútnické žalmy. Tak napríklad, keď veriaci židia vstupovali pred Paschou na územie mesta Jeruzalem a približovali sa k chrámu, vítali ich spevom Žalmu 118. Časť jeho 26. verša – „Požehnaný, ktorý prichádza v mene

Môže sa nám zdať zvláštne, že v túto nedeľu čítame stať z Jánovho evanjelia, keď v roku C sme zvyknutí na Evanjelium podľa Lukáša. Ak sa pozrieme na tento text bližšie, zistíme, že to nakoniec až také zvláštne nie je. Táto stať má totiž svoj vlastný, zaujímavý príbeh. Grécke texty evanjelií spred 5. storočia tento

Liturgia nám v treťom cykle čítaní (rok C), ktoré sa v nedele zameriava hlavne na Lukášovo evanjelium, vyberá na štvrtú pôstnu nedeľu skutočný skvost. Všeobecne je text známy ako podobenstvo o márnotratnom synovi. V kontexte však ide o časť 15. kapitoly tretieho evanjelia, ktoré pozostáva hlavne z troch podobenstiev, ktoré sú tematicky spojené. A tak môžeme hovoriť o podobenstvách o stratenej ovci (15,4-7), stratenej