Rímskokatolícka liturgia nám na Nedeľu Najsvätejšej Trojice ponúka na zamyslenie poslednú stať o Duchu v Ježišovej rozlúčkovej reči z Jánovho evanjelia. V slovách z 12. verša: „...teraz by ste to nezniesli“ sa používa grécke sloveso βαστάζω (bastádzo) „zdvíhať“, „niesť“, „zniesť“. Takéto použitie je pre gréčtinu veľmi neobvyklé. Pravdepodobne tu teda ide o použitie zo semitského prostredia. Základný
Ako medzispev si na svätých omšiach zvykneme po prvom čítaní vypočuť text z niektorého žalmu. No aj toto pravidlo má výnimky. Biblia totiž okrem Žaltára vo svojich obidvoch častiach obsahuje aj množstvo iných poetických textov. Piesne a básne veľmi obľubovali napríklad proroci a apoštoli. Často ich do úst postáv vkladali aj autori naratívnych textov. S jedným takýmto príkladom
Hlas Pánov nad vodami Žalm na slávnosť Krstu Pána aplikuje na Jahveho motívy boha búrky a počasia a vyzýva celé stvorenie k jeho oslave. Pre liturgiu sv. omše Krstu Pána bol vybratý Žalm 29 a to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo sa v ňom hovorí o Božom hlase nad vodami, čo pripomína scénu z evanjelia, keď po Ježišovom krste v Jordáne zaznie z neba
Prvým januárovým dňom začína vo väčšine krajín sveta nový kalendárny rok. V rámci kresťanskej liturgickej tradície naň pripadá vyvrcholenie osemdňového slávenia Narodenia Pána. Latinský katolícky obrad ho do pokoncilovej reformy slávil ako deň Ježišovej obriezky. Súčasná riadna prax zasa zvýrazňuje materstvo jeho matky Márie a to v spojení s náukou o jej titule ako Bohorodičky (Theotokos). Všetky tieto aspekty odráža
Božie víťazstvo pre všetkých Žalm na slávnosť Narodenia Pána je prekvapujúco progresívny. Žalm 98, ktorý nás sprevádza na Narodenie Pána, je zameraný na oslavu Boha na pozadí kráľovských motívov. Metafora kráľa sa v súvislosti s Bohom Izraela vyslovene používa v závere úryvku z tohto žalmu v liturgii. Tá totiž vynecháva posledné tri verše žalmu. Presnejší preklad tohto záveru by
Prežívame dni Zjavenia Pána, do ktorého patrí aj udalosť Ježišovho krstu. V dnešnom úryvku sa viackrát hovorí o zjavení. Na jednej strane, hneď v úvode, sa poukazuje na to, čo sa už zjavilo. Je to Božia milosť, ktorá sa dá rozumieť aj ako priazeň, veľkorysý skutok, dobrodenie. Táto milosť prináša spásu a to nielen niektorým, ale všetkým ľuďom.
Pri pohľade na výber veršov do dnešného druhého čítania zaujme skutočnosť, prečo sa v aj tak už dosť krátkom úryvku vynecháva polovica 3. verša a 4. verš. Tie obsahujú zmienku, že Pavol adresátom o zjavení tajomstva, o ktorom aj tu hovorí, už kedysi krátko napísal, a že sa v tom môžu dozvedieť čosi viac
Každý rok 15. augusta si väčšina kresťanov pripomína sviatok Nanebovzatia/Usnutia Panny Márie. V katolíckom ponímaní je tento deň navyše posilnený právnou záväznosťou prikázaného sviatku a existenciou oficiálne definovanej príslušnej mariánskej dogmy. Jeho význam patrične zdôrazňuje aj liturgia. Slávnosť Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie patrí v súčasnom latinskom obrade k tým zopár sviatkom, ktoré majú vlastné eucharistické slávenie vigílie. V praxi
Pavol sa v dnešnom úryvku hrá s významom gréckeho slova πνεῦμα [pneuma], „duch“. Na jednej strane ho používa v zmysle „mať istú mentalitu“, konkrétne mentalitu otroctva (v. 15) a na strane druhej na označenie priameho Božieho pôsobenia, či jeho prítomnosti v človeku: „Duch adoptívneho synovstva“. Veriacemu, ktorý dáva Božiemu Duchu v živote priestor a je ochotný nechať sa ním viesť, je cudzia
Tento úryvok z Prvého Jánovho listu sa nachádza v jeho záverečnej kapitole. Mohli by sme ho rozdeliť na dve základné časti. Prvá časť hovorí najmä o tom, ako sa prejavuje láska k Bohu. Kľúčovými konceptmi sú viera, láska, prikázania a víťazstvo, ktoré sú dávané do vzájomného vzťahu. Prvá časť prechádza plynule do druhej, v ktorej sa viac pozornosť venuje Ježišovi