Dnes máme pred sebou malú časť z komplexnej Ježišovej reči v 10. kapitole Jánovho evanjelia. Ježiš tu na prezentáciu svojej osoby používa viaceré metafory. V tej dnešnej časti hovorí, že je „dobrý pastier“ (Jn 10,11). Venujme sa teda bližšie tomuto obrazu a najmä tomu, čo môže v tejto súvislosti vyjadrovať prívlastok „dobrý“. Grécky text Jánovho evanjelia na tomto mieste používa
Veľkonočná vigília, okrem série starozákonných čítaní, ponúka aj jedno čítanie z Pavlových listov. Tento úryvok je takmer identický s druhým čítaním na 13. nedeľu v Cezročnom období v roku A. Je to perikopa z Listu Rimanom, z jeho 6. kapitoly. Našu biblickú úvahu nad týmto čítaním si môžete prečítať kliknutím na odkaz nižšie: Z Listu Rimanom
Ježiš túto nedeľu hovorí o súde. A v prvom čítaní sa dozvedáme, že súd a trest už v minulosti na neverný Boží ľud raz doľahol. Tragédiu vyhnanstva nám zároveň dáva pocítiť aj Žalm 137, ktorého slová mnohí prvýkrát určite nevedomky zachytávali prostredníctvom hitu hudobnej skupiny Boney M „Rivers of Babylon“. Skutočne, výstižnejší názov by sa mu asi vymyslieť nedal.
„Toto je môj milovaný Syn.“ Tak sa nám v túto nedeľu prihovára Boh Otec. No o milovaného synovi hovorí aj prvé čítanie, v ktorom si máme možnosť vypočuť jednu z najslávnejších statí Starého Zákona. Abrahám stojí pred dilemou medzi láskou k svojmu jednorodenému a poslušnosťou Bohu. Mnoho prvkov tejto drámy svojsky zachytáva aj liturgická stať zo Žalmu 116. Celý text
Božie víťazstvo pre všetkých Žalm na slávnosť Narodenia Pána je prekvapujúco progresívny. Žalm 98, ktorý nás sprevádza na Narodenie Pána, je zameraný na oslavu Boha na pozadí kráľovských motívov. Metafora kráľa sa v súvislosti s Bohom Izraela vyslovene používa v závere úryvku z tohto žalmu v liturgii. Tá totiž vynecháva posledné tri verše žalmu. Presnejší preklad tohto záveru by
Pri pohľade na výber veršov do dnešného druhého čítania zaujme skutočnosť, prečo sa v aj tak už dosť krátkom úryvku vynecháva polovica 3. verša a 4. verš. Tie obsahujú zmienku, že Pavol adresátom o zjavení tajomstva, o ktorom aj tu hovorí, už kedysi krátko napísal, a že sa v tom môžu dozvedieť čosi viac
Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral ich z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby. A tak,
List Galaťanom je určený pre viacero komunít v regióne Galácia, v ktorom sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Turecka, Ankara. Je to jeden z najvášnivejších Pavlových listov, v ktorého úvode dokonca preskakuje zvyčajné vďakyvzdávanie a vrhá sa priamo do jadra problému, ktorý chce rozoberať. Istí evanjelizátori zo židovstva ohlasovali v tamojších cirkvách, že s prijatím evanjelia o Ježišovi je nevyhnutné podrobiť sa tiež
Koniec cirkevného roka v latinskom obrade je v Katolíckej cirkvi už niekoľko desaťročí spojený so slávnosťou Krista ako Kráľa celého vesmíru. Tohtoročný cyklus čítaní nám v túto poslednú nedeľu namiesto epištoly ponúka úryvok z novozákonnej Apokalypsy. Spis známy pod oficiálnym názvom ako Zjavenie (Apokalypsa) sv. apoštola Jána je tradične v kresťanskej Biblii spravidla uvádzaný ako jej posledná časť.
Znova sa vraciame k téme Ježišovho kňazstva v porovnaní s kňazstvom starozákonným. Presnejšie povedané v dnešnej stati sa zameranie prenáša viac na aspekt obety, avšak aj ten úzko súvisí so službou kňaza. Dnešné verše sú zároveň aj záverom širšieho celku, ktorý začal už v 7. kapitole. Dnešné úvodné dva verše sú postavené na sérii kontrastov. Uchopenie toho prvého nám katolícky