Božie víťazstvo pre všetkých Žalm na slávnosť Narodenia Pána je prekvapujúco progresívny. Žalm 98, ktorý nás sprevádza na Narodenie Pána, je zameraný na oslavu Boha na pozadí kráľovských motívov. Metafora kráľa sa v súvislosti s Bohom Izraela vyslovene používa v závere úryvku z tohto žalmu v liturgii. Tá totiž vynecháva posledné tri verše žalmu. Presnejší preklad tohto záveru by
Veľkonočná vigília, okrem série starozákonných čítaní, ponúka aj jedno čítanie z Pavlových listov. Tento úryvok je takmer identický s druhým čítaním na 13. nedeľu v Cezročnom období v roku A. Je to perikopa z Listu Rimanom, z jeho 6. kapitoly. Našu biblickú úvahu nad týmto čítaním si môžete prečítať kliknutím na odkaz nižšie: Z Listu Rimanom
Pri pohľade na výber veršov do dnešného druhého čítania zaujme skutočnosť, prečo sa v aj tak už dosť krátkom úryvku vynecháva polovica 3. verša a 4. verš. Tie obsahujú zmienku, že Pavol adresátom o zjavení tajomstva, o ktorom aj tu hovorí, už kedysi krátko napísal, a že sa v tom môžu dozvedieť čosi viac
Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral ich z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby. A tak,
List Galaťanom je určený pre viacero komunít v regióne Galácia, v ktorom sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Turecka, Ankara. Je to jeden z najvášnivejších Pavlových listov, v ktorého úvode dokonca preskakuje zvyčajné vďakyvzdávanie a vrhá sa priamo do jadra problému, ktorý chce rozoberať. Istí evanjelizátori zo židovstva ohlasovali v tamojších cirkvách, že s prijatím evanjelia o Ježišovi je nevyhnutné podrobiť sa tiež
Koniec cirkevného roka v latinskom obrade je v Katolíckej cirkvi už niekoľko desaťročí spojený so slávnosťou Krista ako Kráľa celého vesmíru. Tohtoročný cyklus čítaní nám v túto poslednú nedeľu namiesto epištoly ponúka úryvok z novozákonnej Apokalypsy. Spis známy pod oficiálnym názvom ako Zjavenie (Apokalypsa) sv. apoštola Jána je tradične v kresťanskej Biblii spravidla uvádzaný ako jej posledná časť.
Znova sa vraciame k téme Ježišovho kňazstva v porovnaní s kňazstvom starozákonným. Presnejšie povedané v dnešnej stati sa zameranie prenáša viac na aspekt obety, avšak aj ten úzko súvisí so službou kňaza. Dnešné verše sú zároveň aj záverom širšieho celku, ktorý začal už v 7. kapitole. Dnešné úvodné dva verše sú postavené na sérii kontrastov. Uchopenie toho prvého nám katolícky