Biblický text vybraný pre druhé čítanie v liturgii Veľkého piatku (Hebr 4,14-16; 5,7-9) v istom zmysle nadväzuje na včerajší deň. Cirkev vidí v udalosti Poslednej večere takisto ustanovenie novozákonného kňazstva, keď Ježiš prikazuje apoštolom: „Toto robte na moju pamiatku“. Muži ustanovení do kňazskej služby v Cirkvi nemajú svoje kňazstvo, ale majú účasť na kňazstve Ježiša Krista, ktorý je jediný,
Sabat. Jeho dodržiavanie a hlbší význam. To je hlavná téma Slova, ktoré si vypočujeme túto nedeľu. Ako meditácia nám k tomu pomáha vybraný Žalm 81. Ten sa bude v rámci bohoslužby cítiť ako doma, pretože bol pôvodne skomponovaný na účely starozákonnej liturgie. Konkrétne sa táto pieseň prednáša na sviatok židovského Nového roka (Roš ha-šana), ktorý zvyčajne v našom
Nasledujúce tri nedele vyberá rímsky obrad pre liturgiu slova tri úryvky z Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn k. 13-17). Tým poukazuje na blížiaci sa sviatok Turíc. Dve nedele sa bude čítať väčšia časť 15. kapitoly, ktorá tvorí centrálnu časť reči. Predposledná nedeľa veľkonočného obdobia nám ponúkne úryvok zo záverečnej časti reči, ktorú poznáme ako „Veľkňazská modlitba“
Veľkonočná vigília, okrem série starozákonných čítaní, ponúka aj jedno čítanie z Pavlových listov. Tento úryvok je takmer identický s druhým čítaním na 13. nedeľu v Cezročnom období v roku A. Je to perikopa z Listu Rimanom, z jeho 6. kapitoly. Našu biblickú úvahu nad týmto čítaním si môžete prečítať kliknutím na odkaz nižšie: Z Listu Rimanom
Ježiš túto nedeľu hovorí o súde. A v prvom čítaní sa dozvedáme, že súd a trest už v minulosti na neverný Boží ľud raz doľahol. Tragédiu vyhnanstva nám zároveň dáva pocítiť aj Žalm 137, ktorého slová mnohí prvýkrát určite nevedomky zachytávali prostredníctvom hitu hudobnej skupiny Boney M „Rivers of Babylon“. Skutočne, výstižnejší názov by sa mu asi vymyslieť nedal.
„Toto je môj milovaný Syn.“ Tak sa nám v túto nedeľu prihovára Boh Otec. No o milovaného synovi hovorí aj prvé čítanie, v ktorom si máme možnosť vypočuť jednu z najslávnejších statí Starého Zákona. Abrahám stojí pred dilemou medzi láskou k svojmu jednorodenému a poslušnosťou Bohu. Mnoho prvkov tejto drámy svojsky zachytáva aj liturgická stať zo Žalmu 116. Celý text
Božie víťazstvo pre všetkých Žalm na slávnosť Narodenia Pána je prekvapujúco progresívny. Žalm 98, ktorý nás sprevádza na Narodenie Pána, je zameraný na oslavu Boha na pozadí kráľovských motívov. Metafora kráľa sa v súvislosti s Bohom Izraela vyslovene používa v závere úryvku z tohto žalmu v liturgii. Tá totiž vynecháva posledné tri verše žalmu. Presnejší preklad tohto záveru by
Pri pohľade na výber veršov do dnešného druhého čítania zaujme skutočnosť, prečo sa v aj tak už dosť krátkom úryvku vynecháva polovica 3. verša a 4. verš. Tie obsahujú zmienku, že Pavol adresátom o zjavení tajomstva, o ktorom aj tu hovorí, už kedysi krátko napísal, a že sa v tom môžu dozvedieť čosi viac
Koniec cirkevného roka v latinskom obrade je v Katolíckej cirkvi už niekoľko desaťročí spojený so slávnosťou Krista ako Kráľa celého vesmíru. Tohtoročný cyklus čítaní nám v túto poslednú nedeľu namiesto epištoly ponúka úryvok z novozákonnej Apokalypsy. Spis známy pod oficiálnym názvom ako Zjavenie (Apokalypsa) sv. apoštola Jána je tradične v kresťanskej Biblii spravidla uvádzaný ako jej posledná časť.
Znova sa vraciame k téme Ježišovho kňazstva v porovnaní s kňazstvom starozákonným. Presnejšie povedané v dnešnej stati sa zameranie prenáša viac na aspekt obety, avšak aj ten úzko súvisí so službou kňaza. Dnešné verše sú zároveň aj záverom širšieho celku, ktorý začal už v 7. kapitole. Dnešné úvodné dva verše sú postavené na sérii kontrastov. Uchopenie toho prvého nám katolícky