Veľkonočná vigília, okrem série starozákonných čítaní, ponúka aj jedno čítanie z Pavlových listov. Tento úryvok je takmer identický s druhým čítaním na 13. nedeľu v Cezročnom období v roku A. Je to perikopa z Listu Rimanom, z jeho 6. kapitoly. Našu biblickú úvahu nad týmto čítaním si môžete prečítať kliknutím na odkaz nižšie: Z Listu Rimanom
Čo nám na Turíce o Duchu hovorí Pavol? Tohtoročná liturgia dáva možnosť zahĺbiť sa do teologicky hutného textu z 8. kapitoly listu Rimanom. Jej predchádzajúci kontext nadväzuje na Pavlovu polemiku ohľadom platnosti židovského zákona pre život kresťana. Zjavne tým reaguje na v tej dobe silné názorové prúdy tkzv. „židokresťanov“, ktorí podmieňovali prijatie Krista prijatím viery a praxe vyvoleného
Naša nedeľná lektúra Apokalypsy sa chýli pomaly ku koncu. Už druhý týždeň za sebou sa nachádzame v predposlednej kapitole tejto najtajomnejšej knihy Nového Zákona. V jej závere sa po katastrofických scénach vizionárovi predstavuje ako to bude vyzerať, keď nakoniec definitívne vyhrá dobro. Jedným z hlavných motívovo celej knihy je boj medzi diablom a Baránkom, ktorý predstavuje zmŕtvychvstalého Ježiša
V našej veľkonočnej nedeľnej púti naprieč Apokalypsou sme skákali od prvého zjavenia (1, 9-11a. 12-13. 17-19) ku nebeskej liturgii, ktorej centrom je baránok mŕtvy a predsa živý (5, 11-14). Po tom nastáva otváranie zvitku zapečateného siedmimi pečaťami. My sa v našej liturgii ocitneme v momente medzi otvorením šiestej a siedmej pečate. Kým predchádzajúce lámania pečatí sprevádzali výjavy štyroch jazdcov
Veľkonočné nedele sú v liturgii typické tým, že vo svojej bohoslužbe slova čerpajú až na Žalmy iba z Nového zákona. Namiesto starozákonných úryvkov sa nám v prvom čítaní ponúkajú dejiny rannej Cirkvi zachytené v spise Skutkov apoštolov. Tohtoročný cyklus lekcií má ale svoje špecifikum aj na mieste, kde sme inak zvyknutí vypočuť si niečo z apoštolských listov. Až
Druhé čítanie na Veľkonočnú nedeľu ponúka dve možnosti, ktoré sú rovnaké vo všetkých liturgických rokoch. Prvá možnosť je z Listu Kolosanom (3,1-4). Krátky komentár k tomuto čítaniu si môžete prečítať tu. Tá druhá je z Prvého listu Korinťanom (5,6b-8). Pavol v tomto krátkom úryvku používa metaforický jazyk úzko spojený so slávením židovskej Veľkej noci, teda Paschy. Sviatok Pascha
Turíce nás pozývajú meditovať o Duchu Svätom ako ho predstavuje Ježiš vo svojej rozlúčkovej reči. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Jána (14, 15-16. 23b-26) Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky. Kto ma miluje,
Sedemnásta kapitola Jánovho evanjelia predstavuje záver Ježišovej rozlúčkovej reči vo večeradle, z ktorej úryvky sme v rímskokatolíckej liturgii počúvali v predchádzajúce nedele. Ježiš túto reč zakončuje modlitbou, ktorá sa niekedy označuje ako „Ježišova veľkňazská modlitba“. Už tradične sa delí na tri časti: „Ježiš sa modlí za seba“ (vv. 1-5), „Ježiš sa modlí za učeníkov“ (vv. 6-19) a „Ježiš sa
Ježišova rozlúčková reč pokrýva veľkú časť Jánovho evanjelia (cca. k. 13-17). Autor ju zasadzuje do udalosti „poslednej“ veľkonočnej večere. Ide o zmes Ježišových odporúčaní, vysvetľovaní a modlitieb, ktoré sem tam prerušuje otázka od niektorého z prísediacich učeníkov. Len veľmi ťažko je možné určiť presne jej štruktúru. Čo biblista to návrh delenia. Dôvodom, je že v sebe obsahuje niekoľko základných
Slová dnešnej nedele sú v Jánovom evanjeliu zasadené do kontextu poslednej večere. Ona v tomto Evanjeliu dostáva oveľa väčší priestor ako u synoptikov. V texte Evanjelia podľa Jána ako ho poznáme dnes – kapitoly 15–17 boli veľmi pravdepodobne pridané do prvotného textu Evanjelia o čosi neskôr – zaberá až 5 kapitol (13–17). Je zostavená do dvoch častí: v úvode stojí