Každý rok katolíci počúvajú na Veľký Piatok Jánove Pašie. Sviatok Krista Kráľa im tohtoročne z nich ponúka jednu scénu. Pojednávaná časť predstavuje prvé vypočúvanie zo strany rímskeho prokurátora Poncia Piláta voči Ježišovi Nazaretskému. Predmetom rozhovoru je Ježišova kráľovská hodnosť. Tu na seba narážajú dva odlišné myšlienkove svety. Celý text zamyslenia nájdete tu
Sabat. Jeho dodržiavanie a hlbší význam. To je hlavná téma Slova, ktoré si vypočujeme túto nedeľu. Ako meditácia nám k tomu pomáha vybraný Žalm 81. Ten sa bude v rámci bohoslužby cítiť ako doma, pretože bol pôvodne skomponovaný na účely starozákonnej liturgie. Konkrétne sa táto pieseň prednáša na sviatok židovského Nového roka (Roš ha-šana), ktorý zvyčajne v našom
Nasledujúce tri nedele vyberá rímsky obrad pre liturgiu slova tri úryvky z Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn k. 13-17). Tým poukazuje na blížiaci sa sviatok Turíc. Dve nedele sa bude čítať väčšia časť 15. kapitoly, ktorá tvorí centrálnu časť reči. Predposledná nedeľa veľkonočného obdobia nám ponúkne úryvok zo záverečnej časti reči, ktorú poznáme ako „Veľkňazská modlitba“
Veľkonočná vigília, okrem série starozákonných čítaní, ponúka aj jedno čítanie z Pavlových listov. Tento úryvok je takmer identický s druhým čítaním na 13. nedeľu v Cezročnom období v roku A. Je to perikopa z Listu Rimanom, z jeho 6. kapitoly. Našu biblickú úvahu nad týmto čítaním si môžete prečítať kliknutím na odkaz nižšie: Z Listu Rimanom
Ježiš túto nedeľu hovorí o súde. A v prvom čítaní sa dozvedáme, že súd a trest už v minulosti na neverný Boží ľud raz doľahol. Tragédiu vyhnanstva nám zároveň dáva pocítiť aj Žalm 137, ktorého slová mnohí prvýkrát určite nevedomky zachytávali prostredníctvom hitu hudobnej skupiny Boney M „Rivers of Babylon“. Skutočne, výstižnejší názov by sa mu asi vymyslieť nedal.
„Toto je môj milovaný Syn.“ Tak sa nám v túto nedeľu prihová