Úryvok, ktorý nám liturgia Rímskokatolíckej cirkvi ponúka na túto nedeľu (Lk 10,25-37), má dve, ľahko rozpoznateľné časti: verše 25-28 a 29-37. Obidve majú podobnú štruktúru: otázka znalca Zákona – Ježišova odpoveď s otázkou – znalcova odpoveď na Ježišovu otázku – Ježišova pozitívna reakcia na jeho odpoveď. Kým v prvej časti je znalec skôr v ofenzíve („...aby pokúšal Ježiša...“),
Z evanjelia podľa Lukáša (10, 1-12. 17-20) (1) Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. (2) A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! (3) Choďte!
Rímskokatolícka liturgia nám na Nedeľu Najsvätejšej Trojice ponúka na zamyslenie poslednú stať o Duchu v Ježišovej rozlúčkovej reči z Jánovho evanjelia. V slovách z 12. verša: „...teraz by ste to nezniesli“ sa používa grécke sloveso βαστάζω (bastádzo) „zdvíhať“, „niesť“, „zniesť“. Takéto použitie je pre gréčtinu veľmi neobvyklé. Pravdepodobne tu teda ide o použitie zo semitského prostredia. Základný
Turíce nás pozývajú meditovať o Duchu Svätom ako ho predstavuje Ježiš vo svojej rozlúčkovej reči. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Jána (14, 15-16. 23b-26) Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky. Kto ma miluje,
Sedemnásta kapitola Jánovho evanjelia predstavuje záver Ježišovej rozlúčkovej reči vo večeradle, z ktorej úryvky sme v rímskokatolíckej liturgii počúvali v predchádzajúce nedele. Ježiš túto reč zakončuje modlitbou, ktorá sa niekedy označuje ako „Ježišova veľkňazská modlitba“. Už tradične sa delí na tri časti: „Ježiš sa modlí za seba“ (vv. 1-5), „Ježiš sa modlí za učeníkov“ (vv. 6-19) a „Ježiš sa
Ježišova rozlúčková reč pokrýva veľkú časť Jánovho evanjelia (cca. k. 13-17). Autor ju zasadzuje do udalosti „poslednej“ veľkonočnej večere. Ide o zmes Ježišových odporúčaní, vysvetľovaní a modlitieb, ktoré sem tam prerušuje otázka od niektorého z prísediacich učeníkov. Len veľmi ťažko je možné určiť presne jej štruktúru. Čo biblista to návrh delenia. Dôvodom, je že v sebe obsahuje niekoľko základných
Slová dnešnej nedele sú v Jánovom evanjeliu zasadené do kontextu poslednej večere. Ona v tomto Evanjeliu dostáva oveľa väčší priestor ako u synoptikov. V texte Evanjelia podľa Jána ako ho poznáme dnes – kapitoly 15–17 boli veľmi pravdepodobne pridané do prvotného textu Evanjelia o čosi neskôr – zaberá až 5 kapitol (13–17). Je zostavená do dvoch častí: v úvode stojí
Štvrtá veľkonočná nedeľa má v latinskej liturgii tému Ježiša ako „Dobrého pastiera“. Evanjeliový úryvok nás tohto roku dostáva do opisu toho, ako sa Ježiš zúčastnil v Jeruzaleme na sviatku výročia posvätenia chrámu (Jn 10,22-39). Hneď v úvode je v Šalamúnovom stĺporadí konfrontovaný židovskými predstaviteľmi, ktorí sa pýtajú na jeho mesianitu (v.22-24). Ježiš reaguje tak, že pripomína obraz (podobenstvo) o pastierovi.
Tri postavy nám jasne vystupujú do popredia v úryvku evanjelia Tretej veľkonočnej nedele zo záverečnej kapitoly Jánovho evanjelia: Ježiš, Peter a milovaný učeník. V centre pozornosti sú vzájomné vzťahy týchto postáv, a kapitola sa vyjadruje, mohli by sme povedať, k prerozdeleniu rolí najmä tých dvoch učeníkov. Kým v predchádzajúcich kapitolách to bol milovaný učeník, ktorý bol v centre pozornosti ako ten,
K nedeli, ktorá nasleduje po veľkej noci, v katolíckej liturgii patrí vždy Jánova pasáž o neveriacom Tomášovi. Ide vlastne o diptych zjavenia zmŕtvychvstalého apoštolom. Hlavný rozdiel je v prítomnosti spomínaného Tomáša. Prvýkrát chýba, po druhýkrát je už prítomný. Liturgické použitie však nespočíva na osobe apoštola, ale na časovom údaji. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa