Naša nedeľná lektúra Apokalypsy sa chýli pomaly ku koncu. Už druhý týždeň za sebou sa nachádzame v predposlednej kapitole tejto najtajomnejšej knihy Nového Zákona. V jej závere sa po katastrofických scénach vizionárovi predstavuje ako to bude vyzerať, keď nakoniec definitívne vyhrá dobro. Jedným z hlavných motívovo celej knihy je boj medzi diablom a Baránkom, ktorý predstavuje zmŕtvychvstalého Ježiša
V našej veľkonočnej nedeľnej púti naprieč Apokalypsou sme skákali od prvého zjavenia (1, 9-11a. 12-13. 17-19) ku nebeskej liturgii, ktorej centrom je baránok mŕtvy a predsa živý (5, 11-14). Po tom nastáva otváranie zvitku zapečateného siedmimi pečaťami. My sa v našej liturgii ocitneme v momente medzi otvorením šiestej a siedmej pečate. Kým predchádzajúce lámania pečatí sprevádzali výjavy štyroch jazdcov
Veľkonočné nedele sú v liturgii typické tým, že vo svojej bohoslužbe slova čerpajú až na Žalmy iba z Nového zákona. Namiesto starozákonných úryvkov sa nám v prvom čítaní ponúkajú dejiny rannej Cirkvi zachytené v spise Skutkov apoštolov. Tohtoročný cyklus lekcií má ale svoje špecifikum aj na mieste, kde sme inak zvyknutí vypočuť si niečo z apoštolských listov. Až
Veľkonočná vigília, okrem série starozákonných čítaní, ponúka aj jedno čítanie z Pavlových listov. Tento úryvok je takmer identický s druhým čítaním na 13. nedeľu v Cezročnom období v roku A. Je to perikopa z Listu Rimanom, z jeho 6. kapitoly. Našu biblickú úvahu nad týmto čítaním si môžete prečítať kliknutím na odkaz nižšie: Z Listu Rimanom
Keďže je druhé čítanie na Kvetnú nedeľu vždy rovnaké a už sme naň zamyslenia písali, nižšie ponúkame odkazy na naše dva texty z minulých rokov. Zamyslenie od Matúša Imricha Zamyslenie od Lukáša Durkaja Z listu Filipanom (2, 6-11): Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
Keď Pavlov slovník vyráža dych V druhom čítaní na Piatu pôstnu nedeľu z Listu Filipanom (3,8-14) Pavol prekvapuje výberom slov. A nielen tým. Dnes máme pred sebou jeden z veľmi známych Pavlových textov. Z týchto slov vystupuje predovšetkým to, akú veľkú hodnotu malo pre Pavla poznanie Krista. Na vyjadrenie tejto skutočnosti Pavol používa silné slová, miestami až zarážajúce. Ich
Evanjelium tohtoročnej 4. pôstnej nedele, v latinskej cirkvi známej ako „laetare“ (raduj sa), nám ponúka svetoznáme podobenstvo o márnotratnom synovi. Jedným zo spôsobov ako by sa dalo jeho posolstvo zhrnúť by bolo aj: zmierenie sa s Bohom a so svojim bratom. K tomu sa ako epistolárny liturgický doplnok ponúkajú záverečné verše z 5. kapitoly Druhého listu Korinťanom. Celý text
Vážme si vzácne dary V druhom čítaní 3. pôstnej nedele z Prvého listu Korinťanom (10,1-6.10-12) Pavol znova interpretuje starozákonné texty. Ako na iných miestach vo svojich listoch, tak aj v dnešnej stati Pavol vo svojej argumentácii umne používa starozákonné texty a poukazuje na ich kristologický význam. Dnes obracia pozornosť na kľúčovú udalosť v biblických dejinách Izraela a to na
Druhé čítania sú počas pôstnych nedieľ vyberané tak, aby reflektovali evanjelium. Druhá nedeľa veľkého pôstu je v latinskej tradícii vždy venovaná tajomstvu Ježišovho premenenia na vrchu. To je aj na základe liturgických textov vnímané ako povzbudenie pred nadchádzajúcim pohoršením, ktoré spôsobí Ježišovo utrpenie a kríž. Prihliadnuc práve na toto si v tento rok vypočujeme aj úryvok z listu
Srdce a ústa v súzvuku Na 1. pôstnu nedeľu počúvame úryvok z Listu Rimanom, ktorý upria