30. nedeľa v Cezročnom období cyklu B nám v druhom čítaní opäť ponúka niekoľko veršov z Listu Hebrejom. Ak by sme si však tento úryvok zasadili do textového kontextu celej knihy, zistíme, že ide o priame pokračovanie toho, čo sme na liturgii počuli pred týždňom. Na základe tradičného názoru niektorých biblistov sa tam veršom

Naša ďalšia nedeľná vzorka z Listu Hebrejom sa vyznačuje dvoma črtami. Ukončuje prvú časť listu, ktorá sa zameriava na Božie slovo a poetický jazyk. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z Listu Hebrejom (4, 12-13): Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od

Po dokončení čítania Jakubovho listu sa nedeľná liturgia do konca liturgického roka bude obracať v druhom čítaní na List Hebrejom. Hoci sa tento list v minulosti pripisoval tiež Pavlovi, dnes je nám viac menej jasné, že nepochádza z jeho pera. Toto presvedčenie exegétov prijala aj rímskokatolícka liturgia. Môžeme si všimnúť, že čítanie sa jednoducho uvádza slovami: „Čítanie

Séria nedeľných čítaní z Jakubovho listu je v závere. Zo začiatku jeho poslednej kapitoly nám liturgia v najbližší deň Pána ponúkne rozhorčené Apoštolove slová týkajúce sa sociálnej spravodlivosti. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z Jakubovho listu (5, 1-6): Boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo

V centre dnešného úryvku je múdrosť. Do kontrastu sa dáva múdrosť pozemská s tou pochádzajúcou zhora. V riadkoch, ktoré sa nedostali do liturgického výberu sa najprv hovorí o pozemskej múdrosti, ktorú autor nazýva až diabolskou. Táto múdrosť je, podľa väčšiny našich prekladov, charakterizovaná žiarlivosťou a svármi. Na pozadí nášho výrazu „žiarlivosť“ je zaujímavé grécke

V túto nedeľu sa dostávame k najznámejšej časti z Jakubovho listu. Zhrnúť by sa dala do tézy: „Viera bez skutkov je mŕtva.“ V dejinách čítania týchto veršov sa Jakubov praktický pohľad často dával do kontrastu s teológiou milosti a viery apoštola Pavla. Jedným z príkladov je aj postoj reformátora Martina Luthera, ktorý tento spis nazval „slameným listom“ a vo svojom preklade

Liturgiou dnešnej nedele začíname čítať úryvky z Jakubovho listu. V rámci Nového Zákona patrí do podskupiny tkzv. katolíckych listov. Nemá to však nič do činenia s denomináciou. Tento termín sa používa pre 7 biblických listov, ktoré nie sú pomenované podľa adresáta, ale iba podľa ich autora. Už starokresťanský autor Euzébius  z Cézarey ich preto charakterizoval ako určené pre

Dnes si dovolím byť menej exegetický a viac úvahový. Pravidlá vzťahov v rodine, ktorých časť počúvame v dnešnú nedeľu z Listu Efezanom, na prvý pohľad veľmi nepasujú do súčasnej západnej mentality rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Máme naozaj aj dnes vykladať tieto Pavlove slová tak, že manželka sa má podriaďovať mužovi, a dokonca „vo

Dnešný text z Listu Efezanom (4,30–5,2) pokračuje v nabádaní veriacich ku konkrétnej forme správania. Pomenúva čo treba robiť a čomu sa treba vyhýbať. Pozrime sa bližšie na úvodné slová dnešného úryvku. Počúvame o výzve nezarmucovať Božieho Ducha. Tu použité sloveso λυπέω [lypeo], zarmútiť je odvodené od podstatného mena λύπη [lype], ktoré označuje predovšetkým bolesť duševnú,