Hlavná 91, 042 03 Košice|csbbske@gmail.com

Zamyslenie – 34. nedeľa v roku B – Krista Kráľa (Zjv 1, 5-8)

Koniec cirkevného roka v latinskom obrade je v Katolíckej cirkvi už niekoľko desaťročí spojený so slávnosťou Krista ako Kráľa celého vesmíru. Tohtoročný cyklus čítaní nám v túto poslednú nedeľu namiesto epištoly ponúka úryvok z novozákonnej Apokalypsy. Spis známy pod oficiálnym názvom ako Zjavenie (Apokalypsa) sv. apoštola Jána je tradične v kresťanskej Biblii spravidla uvádzaný ako jej posledná časť.

Zamyslenie – 33. nedeľa v roku B (Hebr 10,11-14.18)

Znova sa vraciame k téme Ježišovho kňazstva v porovnaní s kňazstvom starozákonným. Presnejšie povedané v dnešnej stati sa zameranie prenáša viac na aspekt obety, avšak aj ten úzko súvisí so službou kňaza. Dnešné verše sú zároveň aj záverom širšieho celku, ktorý začal už v 7. kapitole. Dnešné úvodné dva verše sú postavené na sérii kontrastov. Uchopenie toho prvého nám katolícky

Zamyslenie – 32. nedeľa v roku B (Hebr 9, 24-28)

Aj túto nedeľu ostávame v rámci Listu Hebrejom pri téme Ježišovej veľkňazskej služby. Biblický autor ju tu predstavuje hlavne v kontraste so starozákonnou kultovou praxou. Naše liturgické verše pochádzajú z konca 9. kapitoly. Svätopisec sa v nich vracia k obrazu židovského veľkňaza, ktorý vždy na sviatok Jom kipur (Deň zmierenia) vchádzal do najsvätejšej časti chrámu, aby tam vykonal

Zamyslenie – 31. nedeľa v roku B (Hebr 7,23-28)

Nedeľný text z Listu Hebrejom pokračuje v rozprave o charaktere Ježišovho kňazstva. Už sme o tejto téme v predchádzajúcich nedeliach počuli. Stať, ktorú máme pred sebou tento týždeň, je zo záveru 7. kapitoly a je zároveň záverečnou časťou celku, ktorého hlavným zameraním je Ježišova večnosť, a tak aj večnosť Ježišovho kňazstva. Aj v tejto časti sa porovnáva Ježišovo kňazstvo

Zamyslenie – 30. nedeľa v roku B (Hebr 5, 1-6)

30. nedeľa v Cezročnom období cyklu B nám v druhom čítaní opäť ponúka niekoľko veršov z Listu Hebrejom. Ak by sme si však tento úryvok zasadili do textového kontextu celej knihy, zistíme, že ide o priame pokračovanie toho, čo sme na liturgii počuli pred týždňom. Na základe tradičného názoru niektorých biblistov sa tam veršom

Zamyslenie – 28. nedeľa v roku B (Hebr 4, 12-13)

Naša ďalšia nedeľná vzorka z Listu Hebrejom sa vyznačuje dvoma črtami. Ukončuje prvú časť listu, ktorá sa zameriava na Božie slovo a poetický jazyk. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z Listu Hebrejom (4, 12-13): Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od

Zamyslenie – 27. nedeľa v roku B (Hebr 2,9-11)

Po dokončení čítania Jakubovho listu sa nedeľná liturgia do konca liturgického roka bude obracať v druhom čítaní na List Hebrejom. Hoci sa tento list v minulosti pripisoval tiež Pavlovi, dnes je nám viac menej jasné, že nepochádza z jeho pera. Toto presvedčenie exegétov prijala aj rímskokatolícka liturgia. Môžeme si všimnúť, že čítanie sa jednoducho uvádza slovami: „Čítanie

Zamyslenie – 26. nedeľa v roku B (Jak 5, 1-6)

Séria nedeľných čítaní z Jakubovho listu je v závere. Zo začiatku jeho poslednej kapitoly nám liturgia v najbližší deň Pána ponúkne rozhorčené Apoštolove slová týkajúce sa sociálnej spravodlivosti. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z Jakubovho listu (5, 1-6): Boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo

Zamyslenie – 25. nedeľa v roku B (Jak 3,16-4,3)

V centre dnešného úryvku je múdrosť. Do kontrastu sa dáva múdrosť pozemská s tou pochádzajúcou zhora. V riadkoch, ktoré sa nedostali do liturgického výberu sa najprv hovorí o pozemskej múdrosti, ktorú autor nazýva až diabolskou. Táto múdrosť je, podľa väčšiny našich prekladov, charakterizovaná žiarlivosťou a svármi. Na pozadí nášho výrazu „žiarlivosť“ je zaujímavé grécke

Zamyslenie – 24. nedeľa v roku B (Jak 2, 14-18)

V túto nedeľu sa dostávame k najznámejšej časti z Jakubovho listu. Zhrnúť by sa dala do tézy: „Viera bez skutkov je mŕtva.“ V dejinách čítania týchto veršov sa Jakubov praktický pohľad často dával do kontrastu s teológiou milosti a viery apoštola Pavla. Jedným z príkladov je aj postoj reformátora Martina Luthera, ktorý tento spis nazval „slameným listom“ a vo svojom preklade