Celá Ježišova reč v 6. kapitole Jánovho evanjelia postupne odhaľuje svoje tajomstvo o Ježišovi, až nakoniec vyvrcholí v reči o eucharistii, ale to príde v pravom zmysle slova až na budúci týždeň. Text z dnešného evanjelia (Jn 6,41-51) ešte stále nie je eucharistický v celej svojej dĺžke. Je dôležité na to pamätať, aby sme dokázali lepšie porozumieť celému textu. Keď počujeme hovoriť

Sabat. Jeho dodržiavanie a hlbší význam. To je hlavná téma Slova, ktoré si vypočujeme túto nedeľu. Ako meditácia nám k tomu pomáha vybraný Žalm 81. Ten sa bude v rámci bohoslužby cítiť ako doma, pretože bol pôvodne skomponovaný na účely starozákonnej liturgie. Konkrétne sa táto pieseň prednáša na sviatok židovského Nového roka (Roš ha-šana), ktorý zvyčajne v našom

Znova sa vraciame k téme Ježišovho kňazstva v porovnaní s kňazstvom starozákonným. Presnejšie povedané v dnešnej stati sa zameranie prenáša viac na aspekt obety, avšak aj ten úzko súvisí so službou kňaza. Dnešné verše sú zároveň aj záverom širšieho celku, ktorý začal už v 7. kapitole. Dnešné úvodné dva verše sú postavené na sérii kontrastov. Uchopenie toho prvého nám katolícky

Aj túto nedeľu ostávame v rámci Listu Hebrejom pri téme Ježišovej veľkňazskej služby. Biblický autor ju tu predstavuje hlavne v kontraste so starozákonnou kultovou praxou. Naše liturgické verše pochádzajú z konca 9. kapitoly. Svätopisec sa v nich vracia k obrazu židovského veľkňaza, ktorý vždy na sviatok Jom kipur (Deň zmierenia) vchádzal do najsvätejšej časti chrámu, aby tam vykonal

Nedeľný text z Listu Hebrejom pokračuje v rozprave o charaktere Ježišovho kňazstva. Už sme o tejto téme v predchádzajúcich nedeliach počuli. Stať, ktorú máme pred sebou tento týždeň, je zo záveru 7. kapitoly a je zároveň záverečnou časťou celku, ktorého hlavným zameraním je Ježišova večnosť, a tak aj večnosť Ježišovho kňazstva. Aj v tejto časti sa porovnáva Ježišovo kňazstvo