Dnešné evanjelium pokračovaním časti Ježišovej reči, ktorú sám Ježiš uviedol slovami: „Vám, ktorí ma počúvate hovorím“ (Lk 6,27). Jeho slová sú teda adresové skupine, ktorá prejavuje bližší záujem o Ježiša a o to, čo hovorí. Nejde tu o tých, ktorý by Ježiša vyhľadávali len z čistej zvedavosti. Je to dôležitý moment obratu. Doteraz sme mohli čítať, ako k Ježišovi prichádzajú
Pokračujeme v čítaní Ježišovej reči na rovine (Lk 6,17-49). Ide o materiál, ktorý Matúš zapracoval do svojej známejšej a obsiahlejšej reči na vrchu (Mt 5-7). Ich obsah je pomerne známy. Je preto zaujímavé, aký spôsob v podaní použili jednotliví evanjelisti. Celé zamyslenie nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (6, 27-38) Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vám, ktorí ma
Blahoslavenstvá patria k najznámejším textom Nového zákona. V širšom povedomí ma primát verzia z Matúšovho evanjelia (Mt 5,1-12). Blahoslavenstvá zachytené v evanjeliu podľa Lukáša tak ostávajú v ústraní. Obidve evanjelia očividne čerpali z rovnakého zdroja. V obidvoch nachádzame svojskú úpravu. S istotou nevieme, ktoré evanjelium bolo napísané skôr. Pre mnoho dôvodov sa ale zdá, že Lukáš ma bližšie k pôvodnejšej verzii. Tak či onak
Po odmietnutí, ktoré Ježiš zažil vo svojej rodnej dedine z evanjelia predchádzajúcej nedele, nám dnešné evanjelium predstavuje prvú pozitívnu odpoveď na priamu Ježišovu výzvu k jeho nasledovaniu. Tieto dve udalosti v behu Lukášovho evanjelia nenasledujú hneď za sebou. Ježiš z Nazareta zíde do Kafarnauma, kde v sobotu v synagóge vyženie ducha nečistého démona. Zo synagógy potom Ježiš ide priamo do Šimonovho
Tajomstvo sviatku Epifánie sa nám vracia aj v evanjeliu druhej nedele cezročného obdobia v tomto roku. Zjavenie Pána v sebe tradične obsahuje tri udalosti, kedy bol Ježiš „zjavený“ verejnosti ako očakávaný Mesiáš. Návšteva mudrcov z východu, krst v Jordáne a zázrak na svadbe v Káne. Dnes sa nám predstavuje posledná časť. Opisuje ju iba štvrté evanjelium, ktoré ju nazýva „ako prvé
V rímskom obrade sa nám blíži záver liturgického roka . Ten je už takmer sto rokov poňatý ako oslava Kristovej kráľovskej hodnosti. Kresťania už od počiatku v náväznosti na starozákonné prisľúbenia uznávali Ježiša za prisľúbeného panovníka. Je teda kráľom, ktorý logicky musí mať aj svoje kráľovstvo. Na aké kráľovstvo tu však myslíme? Pomôcť nám k tomu môžu
Posledné nedele cirkevného roka nás sprevádzajú čítania z Druhého listu Solúnčanom. Tento tradične Pavlovi pripisovaný spis je koncipovaný štýlom, ktorým formálne vo svojej štruktúre kopíruje a obsahom akoby dopĺňa list, ktorý bol do Solúna poslaný skôr. Aj preto je dnes veľkou časťou odbornej obce považovaný za pseudoepigraf, ktorého vznik sa datuje až do začiatku 2. storočia
Máme pred sebou záverečné nedeľné čítanie z Druhého listu Timotejovi. Nejde v ňom však iba o koniec jednej epištoly ale aj o živo predstaviteľný koniec života jeho autora. Ním je podľa tradície apoštol Pavol, čakajúci v rímskom väzení na definitívne a fatálne vyústenie jeho nezávideniahodnej situácie. Avšak podľa názoru mnohých odborníkov, ktorí pastorálne listy považujú za pseudoepigrafy, sa jedná
Nový Zákon neobsahuje osobitý biblický spis, ktorý by bol v celku koncipovaný v poetickej forme. Také poznáme iba v Starom zákone. Asi najznámejším príkladom je Kniha Žalmov. No patrí sem prakticky celá „Múdroslovná literatúra“ od starobylého Jóba, Prísloví, Veľpiesne a Kazateľa až po helenisticky ovplyvneného Sirachovca a Knihu Múdrosti, ktorá pravdepodobne vznikala až v novozákonnej dobe. Nadôvažok sú v podobnom štýle
Pred tým než sa budúci týždeň prehupneme do Druhého listu Timotejovi, zavŕšime túto nedeľu ten Prvý. V ňom si vypočujeme záverečné povzbudenia a rady, aké dáva lídrovi miestnej kresťanskej komunity apoštolský autor tohto spisu. A teda. Aký by mal byť vodca kresťanského spoločenstva. Predovšetkým sa má vyvarovať pokušeniu finančne sa cez svoju službu finančne obohatiť. Hoci to