Čo naše oči videli, čoho sa naše ruky dotýkali: Reportáž z potuliek Svätou zemou

1. deň:

Bejt Guvrin-Mareša

Hneď po pristáti na letisku v Tel Avive sme si cestu do Jeruzalema obohatili viacerými odbočkami a zastávkami. Prvou bol Národný park Bejt Guvrin-Mareša, ktorý sa nachádza v samom srdci „Krajiny tisícich jaskýň“. Centrom tohto prírodno-historického areálu je Tel Mareša – mohyla stotožňovaná s biblickou Maresou (Joz 15,44; 2 Krn 11,8; 14,8; Mich 1,15; 2 Mach 12,35). V jej okolitých jaskyniach sme obdivovali pôsobivé cisterny, zrekonštruované antické lisy na víno a na olivy, holubníkove jaskyne (kolumbária) a pohrebné jaskyne Feničanov, ktorí žili v meste. V hrobkách sa nachádzajú zreštaurované vzácne nástenné maľby.

Lachiš

Ďalšou zastávkou boli neďaleké pozostatky biblického mesta Lachiš (Joz 10,31-33; 15,39). Lachiš je známy najmä vďaka svojmu obliehaniu a dobytiu Asýrčanmi v roku 701 pred Kr., čo je známa udalosť zobrazená na reliéfoch z Lachiša, ktoré sú dnes vystavené v Britskom múzeu a na čo odkazujú aj udalosti opísané 18. a 19. kapitole 2 Kráľov. Jeden z listov z Lachiša, tu nájdený a napísaný na ostrakonách  v rokoch 597 – 587 pred n. Kr., varuje pred blížiacim sa nebezpečenstvom od Babylončanov. Píše sa v ňom: „Nech môj pán vie, že bdieme nad majákom v Lachiši podľa signálov, ktoré dal môj pán, lebo Azeku nevidno.“ Podľa proroka Jeremiáša boli Lachiš a Azeka posledné dve judské mestá, ktoré padli pred dobytím Jeruzalema (Jer 34,7). V súčasnosti sú odkryté múry súčasťou parku, ktorý ešte nie je spoplatnený. Dodnes tu však možno obdivovať ich mohutnosť, či pozostatky rampy, ktorú pri dobíjaní mesta postavili útočníci.

Ain Karem

Predposledným bodom programu prvého dňa bolo predmestie Jeruzalema Ain Karem, ktoré je považované za rodisko Jána Krstiteľa a miesto návštevy Panny Márie u Alžbety. Deň sme tak zakončili večerným chválospevom Magnifikát, ktorý podľa evanjelia (Lk 1, 46-55) zaznel prvýkrát práve na tomto mieste. Kroky našich unavených nôh napokon zamierili do Pápežského biblického inštitútu v Jeruzaleme, kde nás počas celého času nášho pobytu pohostinne prijala miestna komunita jezuitov.

2. deň:

Múry Jeruzalema

Celý druhý deň sme strávili vo Svätom meste. Najviac času v ňom patrilo prehliadke centra Jeruzalema, avšak netypicky, z jeho hradieb. To nám ponúklo skúsenosť, v ktorej sme na známe lokality a na mesto ako celok hľadeli dovtedy nepoznanou perspektívou. Dopoludnia sme stihli prejsť severnou časťou hradieb ktorá obkolesuje kresťanskú a moslimskú štvrť Starého mesta. Pred obedom sme ešte zašli do malej svätyne uctievanej ako miesto narodenia Panny Márie a ku križiackemu kostolu sv. Anny, ktorý dnes vlastnia Francúzi. Ten sa nachádza pri pozostatkoch rybníka Betsata, pri ktorom sa podľa v ten deň čítaného evanjelia (Jn 5, 1-16) udialo uzdravenie ochrnutého.

Popoludnie začalo južnými hradbami, ktoré obopínajú arménsku a židovskú štvrť. Zišli sme z nich pri Múre nárekov, kde sme strávili chvíľu v modlitbách. Hneď z toho miesta sme v organizovanej skupine vošli do tunela, ktorý vedie popod moslimskú štvrť a tiahne sa popri Západnom múre Chrámovej plošiny. Známa časť múru, známa ako Múr nárekov (60 m), je totižto len jeho malou časťou, ktorá bola sprístupnená pre verejné modlitby. Jeho väčšina je dnes zastavaná a pozorovateľná iba zospodu. V tomto 300 metrov dlhom tuneli sa dnes nachádzajú rôzne expozície vrátane synagógy, masívneho Západného kameňa (570 ton) a cisterny. Východ z tunela sa nachádza pri začiatku tradičnej Krížovej cesty, ktorú sme následne absolvovali a zakončili v Bazilike Božieho hrobu.

3. deň:

Herodion

Nasledujúci deň sme sa vydali 12 km na juh od Jeruzalema a navštívili sme impozantný Herodion. Tu sa podľa Biblie krutý kráľ Herodes postavil prírodným silám. V prvom storočí pred Kristom vytvoril tento veľký staviteľ jednu z najodvážnejších stavieb starovekého sveta. Ide pôvodne o administratívne centrum a súkromnú pevnosť kráľa v tvare hory, kde hostil svojich mocných priateľov a kde bol údajne aj pochovaný. A hoci sme toto miesto navštívili už minule, našli sme tu nové zrekonštruované a sprístupnené časti. Hlavnými bodmi záujmu tu dnes sú: Dolný Herodion – komplex, ktorý zahŕňa ruiny paláca, veľký bazén, kúpeľný dom a budovy z čias Herodesa. Vidieť ho možno z cesty vedúcej na vrchol Herodionu. Vrch Herodion – čiastočne umelý vrch, na ktorom sa nachádzajú pozostatky nádherného Herodovho paláca, kúpeľov a opevnenia vrátane dvojitého hradobného múru a robustných veží. Pozostatky Herodesovej hrobky, postavenej na vonkajšom svahu kopca, obrátenom k Jeruzalemu. Malé divadlo s kapacitou 400 miest. Divadlo zrejme slúžilo na zábavu hostí v paláci a malo súkromnú lóžu vyzdobenú honosnou výzdobou, zrejme určenú pre kráľa a jeho hostí. Únikové tunely, cisterny a jaskyne vyhĺbené povstalcami z Bar Kochby. Cestou späť do Jeruzalema sme sa ešte zastavili vo Večeradle, kde sme navštívili aj miesto hrobu kráľa Dávida.

Abú Ghoš

Po poludňajšej prestávke sme sa zasa vydali z Jeruzalema na západ (10 km), kde sme navštívili obec Abú Ghoš. V nej sa nachádzajú dve tradičné biblické lokality. Prvou je Kirjat Jearim, odkiaľ preniesol Dávid archu do svojho hlavného mesta (2 Sam 6). Blízko tradičného miesta pobytu archy sme navštívili kláštor sestier sv. Jozefa od Zjavenia, pri ktorom dnes stojí nádherný kostol Panny Márie Archy Zmluvy. Druhým miestom je neďaleký francúzsky benediktínsky kláštor Panny Márie od Zmŕtvychvstania postavený pôvodne v stredoveku, kde križiaci identifikovali vlastnú tradíciu Emauz. Popoludnie sme využili aj krátkou túrou v okolitej prírode, ktorú sa domáci snažia znova zalesniť.

4. deň:

Chrámová hora

Skoro, ešte pred raňajkami, sme využili čas na to, aby sme vyšli na Chrámovú horu, ktorá ma pre bežných turistov limitovaný čas a dni návštev. Mnohí sme sa tu dostali vôbec po prvý krát v živote. Ide o miesto v Jeruzaleme, ktoré je najikonickejšie, kde pôvodne stál Jeruzalemský chrám, a kde sa dnes nachádzajú dve moslimské svätyne: Dóm skaly so zlatou strechou (miesto Abrahámovej obety) a šedá mešita al-Aksá. Po duchovno-fyzickej rannej rozcvičke sme nabrali kurz smerom na sever.

Megiddo

Prvou zastávkou po ceste po diaľnici bolo historicky mimoriadne dôležité mesto Megiddo. Toto miesto biblického Armageddonu (Zjv 16,16), kde sa má udiať posledná bitka medzi dobrom a zlom, sme navštívili už minule. Miestna správa národného parku tu však stále pracuje na vynovovaní areálu a my sme sa mohli pokochať pred tým nevidenými expozíciami a multimediálnymi prezentáciami. Len na pripomienku: Megiddo bolo jedným z najsilnejších a najdôležitejších miest Kanaánu. Pozostatky palácov, chrámov, brán a dômyselného vodného systému mesta sú dôkazom jeho veľkej moci.

Tiberias

Od Megidda sme sa vybrali ku Galilejskému jazeru, konkrétne do mesta Tiberias. Tam sme navštívili Národný park Tiberiaských horúcich prameňov, kde sa nachádza jedna z najpozoruhodnejších mozaiok starovekých synagóg v Izraeli. Postavená a používaná bola v storočiach po páde Jeruzalema a bola svedkom vzniku Mišny a Talmudu. V rámci jej výzdoby sa netradične nachádza zverokruh, alegórie ročných období a vyobrazenie boha Hélia. Na mieste, kde vyvierajú horúce pramene Tiberias, sa nachádza aj nádherne zachovaná stavba tureckého hamamu z 18. storočia.

Galilea

Galilejskú časť dňa sme zakončili krátkymi návštevami v Tabghe, pravoslávnom kostole Svätých apoštolov v Kafarnaume a výstupom na miesto, kde sa podľa byzantskej tradície nachádza Hora blahoslavenstiev.

5. deň:

En Gedi a Mŕtve more

Predposledný deň sme dopriali viac aj naším telám. Z Jeruzalema sme sa vydali na východ až po Jericho a odtiaľ na juh pozdĺž západného pobrežia Mŕtveho mora až k starobylej a najväčšej oáze v Izraeli: En Gedi. Tá dnes tvorí prírodný turistický park, v ktorom možno obdivovať nádhery miestnej fauny a flóry (figovníky, palmy, kozorožce, svište) ako aj neopísateľné scenérie s vodopádmi a výhľadmi na údolie Mŕtveho mora. Po niekoľkohodinovej mierne náročnej túre až k pozostatkom chrámu z doby medenej, ktorý sa týči na brale pri prameni En Gedi, sme sa presunuli ešte južnejšie k piesčitým plážam Mŕtveho mora, kde sme všetci zrelaxovali.

6. deň:

Jeruzalem

Aj posledný deň výpravy bol nabitý. Začali sme prehliadkou komornejšieho Múzea Pápežského biblického inštitútu, ktorého zbierka obsahuje jedinú múmiu na území Izraela. Pokračovali sme už vo väčšom Múzeu biblických krajín, ktoré sa nachádza v západnom Jeruzaleme, hneď vedľa Izraelského múzea, ktoré sme navštívili minule. Jednotlivými expozíciami, s artefaktami nesmiernej historickej hodnoty, sme tak prešli celými dejinami biblického Izraela od vzniku kultúry a náboženstva v Mezopotámii až po rímske a helénske obdobie Palestíny.

Aškelon

Po rozlúčke s našimi hostiteľmi v Jeruzalem sme si našu cestu na letisko predĺžili zachádzkou až k pásmu Gazy. Navštívili sme Aškelon, ktorý bol podľa Biblie jedným z významných filištínskych miest, s ktorými sa spája aj pôsobenie sudcu Samsona (Sdc 14,19). Dnes sa tu nachádza rekreačná zóna s plážami na pobreží Stredozemného mora, ktorá zahŕňa pozostatky z dôb Kanaánčanov, Rimanov, križiakov a Turkov. Hneď vedľa sa nachádza aj jedno z najväčších zariadení na odsoľovanie morskej vody v Izraeli.

Už teraz sa tešíme na ďalšiu cestu a nových záujemcov!