Boli sme vo Svätej zemi inak

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta zorganizovalo v termíne 5.-12. 11. 2018 návštevu Svätej zeme, ktorá sa mierne odlišovala od klasických pútí. Zúčastnilo sa na nej 15 osôb (9 kňazov z 3 slovenských diecéz, 1 rehoľník karmelitán, 2 sestry satmárky a 3 laici) a jej cieľom bolo zamerať sa na miesta, ktoré sa zvyčajne nenavštevujú. Osobitný zreteľ bol kladený na vzácne archeologické náleziská v sprievodnom výklade kolegov z C-SBBS a študenta Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, jezuitského pátra Jaroslava Mudroňa. Samotnému zájazdu predchádzala teoretická príprava v Košiciach v podaní DDr. Petra Juhása. Značnú časť navštívených miest tvorili tzv. telly (pahorky, ktoré vznikli viacnásobným dlhodobým osídlením jedného miesta). Najznámejšie telly sa nachádzajú práve na Blízkom východe, vrátane Izraela.

Ponúkame stručnú správu z tejto cesty.

Cestu sme začali po severnej časti Izraela, Galilei. Našou základňou pre prvú časť pobytu bolo mesto Tiberias na pobreží Galilejského jazera. Prvým miestom návštevy bol Banias. Lokalita sa nachádza v blízkosti Golanských výšin a na úpätí vrchu Hermon (2814 m.n.m.), najvyššieho bodu v Izraeli. Oblasť je bohatá na prírodné krásy. Banias je arabská skomolenina gréckeho názvu Paneas. Ide o miesto jedného z prameňov Jordána, kde sa už oddávna uctieval grécky boh Pan. Tam sme po prechádzke ku vodopádu mohli vidieť masív skaly s pozostatkami svätýň zasvätených rôznym gréckym a rímskym božstvám. Pri týchto skalách a priľahlom prameni bolo po dobytí územia Alexandrom Veľkým postavené mesto. Biblickému čitateľovi je toto miesto známe pod menom Cézarea Filipova, ktoré mu dal tetrarcha Filip. Podľa evanjelií (Mt 16,13; Mk 8,27) sa v okolí miesta odohralo známe Petrovo vyznanie a Ježišov prísľub kľúčov od nebeského kráľovstva.

Ďalšou zastávkou bola neďaleká pevnosť pomenovaná po biblickom blízkovýchodnom kráľovi Nimródovi. Ide o stredoveký moslimský hrad postavený ako obrana pred útokmi križiakov. Z neho sme mali krásny výhľad na Golanské výšiny. Za priaznivého počasia, ktoré sa nám ale vyhlo, možno odtiaľ obdivovať aj vrch Hermon.

Prvým navštíveným tellom bol Tel Dan. Biblia viackrát spomína, že Dan bol najsevernejšie položeným mestom v Izraelskom kráľovstve. Ďalej sa toto miesto, pomenované po rovnomennom izraelskom kmeni, udáva spolu s Betelom ako jedna z dvoch hlavných svätýň severného, Izraelského kráľovstva, ktorá mala konkurovať chrámu v Jeruzaleme (2 Kr 10,29). Po prechádzke ku ďalšiemu z prameňov Jordánu sme sa dostali k veľmi zaujímavým archeologickým náleziskám. Najprv sme videli pozostatky svätyne z čias Izraelského kráľovstva. Uprostred sa nachádzajú základy obrovského oltára, čo nám dalo predstavu o kedysi významnom kultickom mieste. Nemenej impozantné boli ruiny mohutnej vstupnej brány do mesta. Stolec (katedra), ktorá sa nachádza v jej vnútri poukazuje na čulý spoločenský život, ktorý sa práve na tomto mieste kedysi dial. Miesto je známe aj ako nálezisko stély z Tel Danu, na ktorej sa zachovala najstaršia mimobiblická zmienka o kráľovi Dávidovi. Odkrytá bola neďaleko aj brána z doby bronzovej, ktorá je preto asociovaná s Abrahámom.

Poslednou zastávkou prvého dňa na severe bol Tel Chacor. V dobe Izraelského kráľovstva išlo o najväčšie a najdôležitejšie mesto. Na mieste sme videli pozostatky paláca a mohutných hradieb, ako aj obdivuhodnú stavbu, ktorá bola nevyhnutnou súčasťou vtedajších opevnení: vodný tunelový systém. V čase obliehania bolo potrebné mať prístup k prameňu, ktorý sa nachádzal mimo mestských hradieb. Vtedajšia obranná architektúra to riešila tak, že okolo prameňa sa postavila obranná veža a zospodu sa k nej vykopal tunel. Všade, kde archeológovia tieto vodné systémy odkryli, si ich návštevníci môžu prejsť. Prvý deň sme zakončili sv. omšou na Hore blahoslavenstiev.

Po sv. omši v Tiberias sme sa na druhý deň najprv krátko zastavili v Ježišovom meste Kafarnaum, kde archeológovia odkryli dedinu z Ježišových čias a synagógu z neskoršieho obdobia.

Po ceste okolo Betsaidy a po prechode východným pobrežím Galilejského jazera sme navštívili križiacku pevnosť Kochav Hajarden (hebr. Hviezda Jordánu), ktorú po francúzsky nazývajú Belvoir (krásna vyhliadka). Hebrejské meno jej prischlo na základe jej komplikovanej štruktúre viacerých hradieb, ktorá pripomína hviezdu. Z nej sme mali výhľad na celé údolie Jordána. Pevnosť sa považovala za nedobytnú, a Saladin ju pokoril až po tom, čo podkopal jej vežu. Dnes sa jedná o najlepšie zachovanú križiacku pevnosť v Izraeli.

Súčasná archeologická lokalita Bet Šean v sebe zahŕňa veľké priestranstvo. Nachádza sa na spojnici starovekých ciest a údolí Jordánu a Jezraelu. Veľkú časť tvoria pozostatky z grécko-rímskeho obdobia. Vedľa sa nachádza tell z obdobia Starého zákona. Bet Šean bol v Ježišových časoch vedúcim mestom spolku helénskych miest známych ako Dekapolis. Z tohto združenia to bolo jediné mesto nachádzajúce sa na západnom brehu Jordánu a v helénskom období nieslo meno Skytopolis. Grécko-rímska časť nám ponúkla veľmi dobre zachované ruiny veľkého divadla, ulíc s rôznymi chrámami a rímske kúpele. Na priľahlom telle sa našli početné vrstvy osídlenia tiahnuce sa až do praveku. Našiel sa tam aj dom egyptského správcu, ktorý tu sídlil v 15. stor. pred Kr. Biblicky je mesto známe z rozprávania o porážke kráľa Saula. Tam totiž po jeho samovražde Filištínci zavesili na hradby jeho telo (1 Sam 31,10-12).

Cestu sme si uprostred dňa osviežili zastávkou v Gan Hašloša, kde sa nachádzajú prírodné pramene s teplou vyvierajúcou vodou.

Na konci dňa sme sa nakrátko zastavili v Seforis, hlavnom meste Galilei v časoch Ježišovho detstva. Mesto sa nachádza blízko Nazaretu. Známe je náleziskom pozostatkov prepychových obydlí s nádhernými mozaikami na dlažbe. Hoci sa v Písme nespomína, pravdepodobne malo veľký vplyv na Ježišove podobenstvá z mestského prostredia. Cestou do Tiberias sme prešli cez Kánu, miesto prvého Ježišovho zázraku v Jánovom evanjeliu.

Prvou zastávkou nášho tretieho dňa bola Magdala, mesto pri Galilejskom jazere. Navštívili sme tam jeden z najnovšie postavených kostolov v Izraeli (2015), v ktorom sme mali sv. omšu. Mesto je samozrejme najviac známe ako rodisko Márie Magdalény. Okolie moderného komplexu, ktorý tam stavajú Legionári Krista, predstavujú nedávne vykopávky. Našla sa tam osada z helénsko-rímskeho obdobia, ako aj najstaršie synagógy z tých čias. Cestou sme mali krátku zastávku v Bazilike zvestovania v Nazarete.

Ďalej sme navštívili Tel Megiddo. Toto miesto je známe najmä z Apokalypsy (Zjv 16,16), kde je nazvané zhelenizovaným menom Harmagedon (Armagedon), čo pochádza z hebrejského Har Megiddo (Vrch Megiddo). Novozákonný spis do danej lokality umiestňuje poslednú bitku medzi dobrom a zlom. Vyplýva to z pohnutých dejín mesta, ktoré bolo na hranici zón vplyvu starovekých ríš. Na danom mieste medzi sebou často bojovali Egypťania, Chetiti a štáty z oblasti Mezopotámie. Archeologické nálezisko z čias severného Kráľovstva nám okrem dobrého výhľadu na okolie, najmä na Horu Tábor, ponúklo veľa zaujímavostí. V meste sa odkryla mohutná brána, chrám s veľkým kruhovým oltárom, stajne na kone a tunel ku prameňu mimo hradieb.

Cestou na juh sme ešte zabočili smerom k Stredozemnému moru k mestu Akko. V meste sme najprv navštívili odkrytú križiacku citadelu. Expozícia zahŕňa kostol, sály, jedálne a nádvorie s multimediálnym priblížením dejín mesta. Postupujúc smerom k pobrežiu sme vošli do približne 500m dlhého tunela, ktorý križiaci vybudovali ako spojenie pevnosti s prístavom. Vystúpili sme na miestnej prímorskej promenáde, ktorá nám pripomenula niekdajšiu dôležitosť tohto prístavu.

Po sv. omši v Bazilike narodenia v Betleheme sme sa vybrali k jednému z mnohých stavebných skvostov Herodesa Veľkého: pevnosti Herodion. Našim sprievodcom sa od tohto dňa stal Jaro Mudroň SJ. Pevnosť Herodion si postavil kráľ Herodes niekoľko kilometrov od Jeruzalema. Palác stál na umelo vytvorenom kopci. Ten spočiatku spĺňal obrannú funkciu, no neskôr sa stal luxusným miestom so záhradami a kúpeľmi. K pevnosti patrilo aj priľahlé podhradie, ktoré Herodes po sebe pomenoval. Názory archeológov tvrdia, že v tejto pevnosti bol vladár aj pochovaný. Okrem architektonických zaujímavosti nám výstup na tento „hrad“ ponúkol výhľad na Júdsku púšť.

Smerom na juh nás čakal ďalší tel. Bersaba sa podobne ako Dan považuje za hranicu starovekého Izraela. Teraz sme boli na jeho južnom konci. Bersaba je bohato zastúpená v Starom zákone. Studňa nájdená pred bránami mesta nám pripomenula rozprávanie o uzavretí zmluvy medzi Izákom a Abimelechom (Gn 26). Zaujímavosťou toho miesta bol oltár nájdený zamurovaný do mestskej brány, čo malo pravdepodobne súvis s náboženskou reformou kráľa Ezechiáša. Ďalej sme tam videli základy obydlí, sýpku a samozrejme vodný tunelový systém.

Ešte väčšie prekvapenie nám odhalil Tel Arad neďaleko Bersaby. Vnútri vysokého opevnenia sa nachádzajú zvyšky chrámu podobnému svojou štruktúrou tomu Šalamúnovmu. To potvrdzuje, že myšlienka jedného kultového miesta nebola v Judskom kráľovstve univerzálne prijímaná. Keďže miesto Jeruzalemského chrámu sa nachádza na politicko-nábožensky nedotknuteľnej lokalite, menší chrám v Arade nám dal predstavu ako také kultové miesto mohlo v Starom zákone vyzerať. Odkryté nálezy tvorí oltár na zápalné obety na nádvorí a samotná svätyňa z vnútornou svätyňou svätých s kadidlovými oltármi a stélou reprezentujúcou božstvo. Deň sme zakončili rekreáciou pri Mŕtvom mori.

Prvou zastávkou piateho dňa bolo Jericho, mesto známe tak z NZ ako SZ. Výskumy na miestnom telle objavili nielen hradby, ale aj základy strážnej veže datovanej do obdobia cca. 7000 pred Kr. Jericho je tak momentálne považované za jedno z najstarších miest na svete.

V blízkosti Mŕtveho mora sa nachádza lokalita Kumrán. Archeologický park nám ponúkol pozostatky usadlosti, ktorá sa všeobecne považuje za sídlo židovskej sekty esénov. V priľahlých jaskyniach sa v polovici 20. storočia našli svetoznáme zvitky od Mŕtveho mora obsahujúce prevažne hebrejské texty Starého zákona a iných spisov z obdobia prelomu letopočtov.

Naša ďalšia cesta viedla do srdca Samárie. Nad Nablusom (starovekým Sichemom) sa totiž týči Gerazim, posvätná hora Samaritánov. Mali sme pritom aj možnosť prechádzať cez jednu z mála čisto samaritánskych dedín s pôvodnými obyvateľmi. V blízkosti týchto lokalít sa Ježiš stretol so Samaritánkou.

Záver dňa sme navštívili lokalitu, ktorá nie je bežne prístupná a ani navštevovaná. Mesto Samária bolo totiž väčšinu existencie severného Izraelského kráľovstva jeho metropolou. Archeológovia sa postupne snažia odkryť starozákonnú vrstvu. Lokalita je totiž silno poznačená stavebnou činnosťou Herodesa Veľkého, ktorý tu postavil helénske mesto Sebaste. Vrcholom dňa bola omša slúžená v ruinách byzantského kostola, v ktorom sa podľa tradície uchovávala hlava Jána Krstiteľa.

Na posledný deň našej cesty sme si nechali Jeruzalem. Ráno sme začali zostupom po Olivovej hore od kostola Pater noster až po Baziliku národov v Getsemanskej záhrade.

Zo Starého mesta sme sa presunuli do modernej izraelskej časti Jeruzalema. V blízkosti parlamentu (Kneset) sa nachádza komplex budov Izraelského múzea, obsahujúce poklady, mnohé z miest, ktoré sme dovtedy navštívili. Medzi inými sme tam mohli obdivovať originály ako: oltár z Bersaby, svätyňu z Aradu, stélu z Tel Danu, kumránske zvitky, kultické predmety Kanaánčanov, fragmenty z Jeruzalemského chrámu, nápis potvrdzujúci prítomnosť Piláta v Palestíne a iné. Ako vynikajúca didaktická pomôcka nám poslúžil obrovský model Jeruzalema z Ježišových čias na nádvorí múzea.

Z Dávidovho mesta sme sa presunuli k Múru nárekov a následne do Baziliky Božieho hrobu, kde sme mali sv. omšu a prehliadku. Jeruzalem sme opustili cez Jaffskú bránu, kde sa naša expedícia skončila. Čakala nás už iba cesta do Betlehema a cesta domov na nasledujúci deň.

Tento prvý študijný a poznávací pobyt otvára možnosť uskutočňovania ďalších podobných ciest po biblických lokalitách. Záujemcovia môžu kontaktovať rlapko@gmail.com.