Boli sme vo Svätej zemi inak

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta zorganizovalo v termíne 5.-12. 11. 2018 návštevu Svätej zeme, ktorá sa mierne odlišovala od klasických pútí. Zúčastnilo sa na nej 15 osôb (9 kňazov z 3 slovenských diecéz, 1 rehoľník karmelitán, 2 sestry satmárky a 3 laici) a jej cieľom bolo zamerať sa na miesta, ktoré sa zvyčajne nenavštevujú. Osobitný zreteľ bol kladený na vzácne archeologické náleziská v sprievodnom výklade kolegov z C-SBBS a študenta Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, jezuitského pátra Jaroslava Mudroňa. Samotnému zájazdu predchádzala teoretická príprava v Košiciach v podaní DDr. Petra Juhása. Značnú časť navštívených miest tvorili tzv. telly (pahorky, ktoré vznikli viacnásobným dlhodobým osídlením jedného miesta). Najznámejšie telly sa nachádzajú práve na Blízkom východe, vrátane Izraela.

Ponúkame stručnú správu z tejto cesty.

Cestu sme začali po severnej časti Izraela, Galilei. Našou základňou pre prvú časť pobytu bolo mesto Tiberias na pobreží Galilejského jazera. Prvým miestom návštevy bol Banias. Lokalita sa nachádza v blízkosti Golanských výšin a na úpätí vrchu Hermon (2814 m.n.m.), najvyššieho bodu v Izraeli. Oblasť je bohatá na prírodné krásy. Banias je arabská skomolenina gréckeho názvu Paneas. Ide o miesto jedného z prameňov Jordána, kde sa už oddávna uctieval grécky boh Pan. Tam sme po prechádzke ku vodopádu mohli vidieť masív skaly s pozostatkami svätýň zasvätených rôznym gréckym a rímskym božstvám. Pri týchto skalách a priľahlom prameni bolo po dobytí územia Alexandrom Veľkým postavené mesto. Biblickému čitateľovi je toto miesto známe pod menom Cézarea Filipova, ktoré mu dal tetrarcha Filip. Podľa evanjelií (Mt 16,13; Mk 8,27) sa v okolí miesta odohralo známe Petrovo vyznanie a Ježišov prísľub kľúčov od nebeského kráľovstva.

Ďalšou zastávkou bola neďaleká pevnosť pomenovaná po biblickom blízkovýchodnom kráľovi Nimródovi. Ide o stredoveký moslimský hrad postavený ako obrana pred útokmi križiakov. Z neho sme mali krásny výhľad na Golanské výšiny. Za priaznivého počasia, ktoré sa nám ale vyhlo, možno odtiaľ obdivovať aj vrch Hermon.

Prvým navštíveným tellom bol Tel Dan. Biblia viackrát spomína, že Dan bol najsevernejšie položeným mestom v Izraelskom kráľovstve. Ďalej sa toto miesto, pomenované po rovnomennom izraelskom kmeni, udáva spolu s Betelom ako jedna z dvoch hlavných svätýň severného, Izraelského kráľovstva, ktorá mala konkurovať chrámu v Jeruzaleme (2 Kr 10,29). Po prechádzke ku ďalšiemu z prameňov Jordánu sme sa dostali k veľmi zaujímavým archeologickým náleziskám. Najprv sme videli pozostatky svätyne z čias Izraelského kráľovstva. Uprostred sa nachádzajú základy obrovského oltára, čo nám dalo predstavu o kedysi významnom kultickom mieste. Nemenej impozantné boli ruiny mohutnej vstupnej brány do mesta. Stolec (katedra), ktorá sa nachádza v jej vnútri poukazuje na čulý spoločenský život, ktorý sa práve na tomto mieste kedysi dial. Miesto je známe aj ako nálezisko stély z Tel Danu, na ktorej sa zachovala najstaršia mimobiblická zmienka o kráľovi Dávidovi. Odkrytá bola neďaleko aj brána z doby bronzovej, ktorá je preto asociovaná s Abrahámom.

Poslednou zastávkou prvého dňa na severe bol Tel Chacor. V dobe Izraelského kráľovstva išlo o najväčšie a najdôležitejšie mesto. Na mieste sme videli pozostatky paláca a mohutných hradieb, ako aj obdivuhodnú stavbu, ktorá bola nevyhnutnou súčasťou vtedajších opevnení: vodný tunelový systém. V čase obliehania bolo potrebné mať prístup k prameňu, ktorý sa nachádzal mimo mestských hradieb. Vtedajšia obranná architektúra to riešila tak, že okolo prameňa sa postavila obranná veža a zospodu sa k nej vykopal tunel. Všade, kde archeológovia tieto vodné systémy odkryli, si ich návštevníci môžu prejsť. Prvý deň sme zakončili sv. omšou na Hore blahoslavenstiev.