Hlavná 91, 042 03 Košice|csbbske@gmail.com

Zamyslenie – Narodenie Pána (Ž 98,1-6)

Božie víťazstvo pre všetkých  Žalm na slávnosť Narodenia Pána je prekvapujúco progresívny. Žalm 98, ktorý nás sprevádza na Narodenie Pána, je zameraný na oslavu Boha na pozadí kráľovských motívov. Metafora kráľa sa v súvislosti s Bohom Izraela vyslovene používa v závere úryvku z tohto žalmu v liturgii. Tá totiž vynecháva posledné tri verše žalmu. Presnejší preklad tohto záveru by

Zamyslenie – Krst Pána v roku C (Tit 2,11-14; 3,4-7)

Prežívame dni Zjavenia Pána, do ktorého patrí aj udalosť Ježišovho krstu. V dnešnom úryvku sa viackrát hovorí o zjavení. Na jednej strane, hneď v úvode, sa poukazuje na to, čo sa už zjavilo. Je to Božia milosť, ktorá sa dá rozumieť aj ako priazeň, veľkorysý skutok, dobrodenie. Táto milosť prináša spásu a to nielen niektorým, ale všetkým ľuďom.

Zamyslenie – Zjavenie Pána (Ef 3,2-3a.5-6)

Pri pohľade na výber veršov do dnešného druhého čítania zaujme skutočnosť, prečo sa v aj tak už dosť krátkom úryvku vynecháva polovica 3. verša a 4. verš. Tie obsahujú zmienku, že Pavol adresátom o zjavení tajomstva, o ktorom aj tu hovorí, už kedysi krátko napísal, a že sa v tom môžu dozvedieť čosi viac

Zamyslenie – 2. nedeľa po narodení Pána (Ef 1, 3-6. 15-18)

Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral ich z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby. A tak,

Zamyslenie – slávnosť Panny Márie Bohorodičky v roku B (Gal 4,4-7)

List Galaťanom je určený pre viacero komunít v regióne Galácia, v ktorom sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Turecka, Ankara. Je to jeden z najvášnivejších Pavlových listov, v ktorého úvode dokonca preskakuje zvyčajné vďakyvzdávanie a vrhá sa priamo do jadra problému, ktorý chce rozoberať. Istí evanjelizátori zo židovstva ohlasovali v tamojších cirkvách, že s prijatím evanjelia o Ježišovi je nevyhnutné podrobiť sa tiež

Zamyslenie – Nedeľa Krstu Krista Pána v roku C (Lk 3,15-16.21-22)

Keď si predstavujeme scénu Ježišovho krstu, pravdepodobne nám zväčša príde na myseľ situácia, ako sa Ján Krstiteľ zdráha Ježiša pokrstiť a ten musí Jána priam presvedčiť, aby tak nakoniec urobil. Toto je však opis, ktorý nájdeme len u Matúša. U Lukáša, tak ako u Marka, nachádzame veľmi stručný opis Ježišovho krstu. Táto stručnosť je až zarážajúca, avšak zároveň práve

Zamyslenie – Zjavenie Pána (Mt 2, 1-12)

K okruhu Vianoc patrí starobylý sviatok Pánovej Epifánie – Zjavenia. Slávi sa ním moment verejného predstavenia Ježiša ako Bohočloveka svetu. Východná a západná tradícia sa pritom zameriavajú na dve rozličné udalosti. Východná ukazuje na Ježišov krst v Jordáne. Západná, na ktorú sa zameriam, predstavuje návštevu mudrcov zachytenú v Mt 2, 1-12. V rozbore tohto textu som si ako