Ako medzispev si na svätých omšiach zvykneme po prvom čítaní vypočuť text z niektorého žalmu. No aj toto pravidlo má výnimky. Biblia totiž okrem Žaltára vo svojich obidvoch častiach obsahuje aj množstvo iných poetických textov. Piesne a básne veľmi obľubovali napríklad proroci a apoštoli. Často ich do úst postáv vkladali aj autori naratívnych textov. S jedným takýmto príkladom
Ak by sme sa spýtali na textovo najrozsiahlejšiu knihu Biblie, tak by sme ľahko prišli k Žaltáru. V podstate ide o zbierku 150 náboženských piesní a teda má z iného pohľadu táto kniha 150 kapitol. Štatisticky však pri prvenstvách tohto spisu nekončíme. Kniha žalmov zároveň obsahuje najkratšiu (Žalm 117 s dvoma veršami) ako aj najdlhšiu kapitolu (Žalm 119) „knihy kníh“,
Boh si vyvolil to, čo je svetu slabé. To je priama téma druhého čítania z Prvého listu Korinťanom v túto nedeľu (1, 26-31). A nezvyčajne, keďže si väčšinou cyklus čítaní epištol žije v nedele vlastným životom, pekne zapadá do témy celej bohoslužby slova. Tá vrcholí v evanjeliu, ktoré nám podáva začiatok 5. kapitoly (vv. 1-12a) z Matúša a teda aj začiatok
Vianočné obdobie, ktoré sa končí nedeľou Krstu Pána, strieda v súčasnej latinskej katolíckej tradícii prvá, kratšia časť takzvaného obdobia „cez rok“. Bude trvať až do Pôstu. Čo sa týka nedeľnej bohoslužby slova, je toto obdobie typické tým, že sa v ňom v trojročnom cykle postupne číta niektoré zo synoptických evanjelií. No túto nedeľu sa ešte obzrieme za
Posledná nedeľa pred adventom je v katolíckej tradícii prežívaná ako slávnosť Krista, Kráľa celého sveta. Tohto roku sú liturgické lekcie vybrané tak, aby zvýrazňovali obraz Krista Pantokrátora (z gr. „vševládca“), ktorý príde na konci časov ako sudca. Čo sa týka epištoly, na čítanie sa ponúka úryvok z predposlednej, teda 15. kapitoly Prvého listu Korinťanom.
Úryvok, ktorý budeme počúvať v túto nedeľu je zo záveru Prvého listu Solúnčanom. Zapadá do širšieho celku, ktorý sa začína už v predošlej, 4. kapitole veršom 13 a končí sa veršom 11 v 5. kapitole. Celý oddiel má eschatologický charakter. Pavol tu veriacich v Solúne na jednej strane potešuje a na strane druhej povzbudzuje. Potešuje ich v žiali za tými, ktorí
Po slávnosti Všetkých svätých sa túto nedeľu opäť vraciame k Prvému listu Solúnčanom. Tentoraz sa dostávame už do jeho predposlednej kapitoly a teda do tej časti spisu, kde Pavol podáva ponaučenia ku konkrétnym problémom komunity. Obsahom nášho úryvku je otázka ohľadom smrti a zmŕtvychvstania kresťanov. Táto téma nás teda nielen vracia k dušičkovým dňom, ale
Druhé čítanie tejto nedele priamo nadväzuje na text, ktorý sa čítal pred týždňom. Máme tak pred sebou druhú časť vďakyvzdania, ktoré tvorí prvú časť a kapitolu Prvého listu Solúnčanom. Ako sme si všimli už minule, Pavol vo svojom prvom nám dodnes zachovanom spise hneď na úvod nešetrí chválou na adresátov. Pozornosť pritom neupriamuje iba na vzrast
V nedeľnom druhom čítaní počúvame slová zo samého úvodu Prvého listu Solúnčanom, ktorý je najstarším spisom Nového zákona, hoci v evanjeliách sa môžu odrážať ešte staršie kresťanské tradície. Napísaný bol pravdepodobne z Korintu v roku 49 alebo 50 po Kr. Tento list má svoje zvláštnosti. Hneď prvou je, že hoci ho pripisujeme Pavlovi a Pavol ho aj s najväčšou pravdepodobnosťou