Na začiatku 13. kapitoly Matúšovho evanjelia, ktorá je silne poznačená podobenstvami, sa učeníci Ježiša prekvapene pýtajú, prečo zástupom hovorí v podobenstvách (porov Mt 13,10). Zdá sa, že aj pre nich je nezvyčajné, že ktosi hovorí o Bohu a o Božom kráľovstve skrze obrazy vytiahnuté z každodenného života – asi na to neboli zvyknutí v rečiach

Po podobenstve o rozsievačovi pokračuje Ježišova „reč v podobenstvách“ (Mt 13) ďalej. Nasleduje séria dlhších či kratších podobenstiev, ktorých témou je opis „nebeského kráľovstva“. Úsek veršov 24-43 sa dá rozdeliť takto: I. podobenstvo o kúkoli (24-30) II. podobenstvo o horčičnom zrne (31-32) III. podobenstvo o kvase (33) IV. dôvod hovorenia v podobenstvách (34-35) V. výklad podobenstva o kúkoli (36-43). Všetky tieto

Podobenstvo o rozsievačovi je jedno z najznámejších; nájdeme ho dokonca u každého synoptika. Každý z nich toto podobenstvo prezentuje vlastným spôsobom, a tak stretávame odlišnosti, ktoré charakterizujú rozprávanie jednotlivých evanjelistov. Zameriame sa dnes na jednu z nich, ktorá sa nachádza až v samom závere rozprávania. Na úvod je dobré poznamenať, že podobenstvo o rozsievačovi hovorí o tých, ktorí slovo počúvajú; tých, ktorí slovo nepočúvajú

Aj v túto nedeľu pokračujeme a zároveň završujeme Ježišovu inštruktážnu reč dvanástim, ktorých vysiela, pretože mu bolo ľúto zástupov, lebo boli ako ovce bez pastiera (porov. Mt 9,36). Liturgický výber sa rozhodol z čítania tejto reči vynechať vv. 34-36, v ktorých Ježiš odhaľuje, že jeho nasledovanie spôsobí rozdelenia aj v najužších ľudských putách, tých rodinných – syn sa postaví

Desiata kapitola Matúšovho evanjelia tvorí v jeho obsahu už v poradí druhý väčší blok rečového materiálu. Prvý sa nachádzal v kapitolách 5-7 a poznáme ho ako „reč na vrchu“. Tento nazývajú mnohý „misijná reč“.  Nasleduje po opise vyvolenia dvanástich apoštolov a obsahuje Ježišove poučenia, ako sa majú jeho učeníci zachovať pri hlásaní evanjelia. Verše 26-33 tvoria jej tretiu časť, ktorá

Viacero kresťanských denominácii v túto nedeľu slávia tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Ide o jeden zo základných vieroučných základov. Táto náuka nevychádza z ľudského bádania. Vychádza zo zjavenia. Dalo by sa povedať, že nám v nej Boh dal nahliadnuť do svojho vnútorného života. Katolícka liturgia na tento sviatok ponúka evanjeliový úryvok, ktorý taktiež odhaľuje, aký Boh , napriek našim

Otázky ohľadom dobra, zla, slobody a svedomia kolovali po ľudských mysliach odpradávna. V čase, keď sa vo východnom Stredomorí na vrchol vplyvu dostala grécka kultúra, špekulácie filozofov sa dotýkali a zosmiešňovali myslenie a zvyky všetkých barbarov naokolo. Medzi nich patrili aj židia a ich Tóra. Na to všetko sa snažil reagovať aj jeruzalemský mudrc Ješua Ben Sira. Bol si

Náš úryvok je vyňatý z tretej časti Knihy proroka Izaiáša. Je určený ľudu, ktorý sa snaží obnoviť národ a náboženstvo po návrate z babylonského vyhnanstva. Napriek prísľubom a očakávaniam sa však ľuďom nedarí. A tak zaznievajú výčitky. Oplatí sa ešte uctievať Boha svojich predkov, keď sa zdá, že to má len malo účinku? Tu zaznieva skrze proroka Božia odpoveď.

Blíži sa katastrofa. Všetky snahy o obrodenie stroskotali. Skazené elity si o sebe myslia, že sa nič vážne nedeje. A vidiecka chudoba už ani nerieši, kto sa bude po nich bude voziť. Približne v takej situácii zaznievajú slova proroka Sofoniáša. Účinkovanie tohto Pánovho hovorcu sa umiestňuje niekoľko rokov pred pádom Judského kráľovstva. Bol súčasníkom proroka Jeremiáša. Boh cez

Boli to časy plné strachu. O vojne a smrti. Boli to časy blížiacej sa temnoty. Správy o tom, ako národy strácali celé svoje krajiny kolovali od domu do domu. A tu prísľub svetla. Historicky možno našu pasáž z Izaiáša zaradiť do 30. rokov 8. storočia pred Kristom. Asýrsky kráľ Tiglatpilesar III. bol na svojom ťažení v snahe dobyť Stredozemné pobrežie.