Nachádzame sa uprostred série sporov, ktoré viedli rôzne skupiny vtedajšieho judaizmu s Ježišom, po jeho vstupe do Jeruzalema. Opis nám dáva dokonca predstavu, ako keby k nemu jednotlivé skupiny pristupovali „na striedačku“. Po saducejoch a ich otázke o zmŕtvychvstaní  (Mt 22,23-33) nastupujú po porade s reakciou opäť farizeji. Téma problematiky je tentoraz najväčšie prikázanie. Hodno si pritom uvedomiť dve

Daniari a politici celého sveta sa z Ježišových slov dnešného evanjelia zaiste tešia, veď aj Ježiš, zdá sa, prikazuje poctivo platiť dane. Text, bez hlbšieho skúmania, naozaj môže nadobúdať dojem, že Ježiš sa tu venuje eticko-politickým otázkam, či dokonca, takpovediac, otázkam vzťahov Cirkvi a štátu. V dejinách interpretácie bol skutočne používaný aj na takéto účely. Pristúpme však k textu bližšie, aby

Čitateľ všetkých štyroch evanjelií  si v postupnom rozprávaní  o Ježišovom verejnom pôsobení všíma narastajúce napätie medzi Ježišom  a jeho odporcami. Tí sú reprezentovaní hlavne rôznymi skupinami vtedajšieho judaizmu. Rozpor vrcholí hlavne v posledných kapitolách pred pašiami, kde prerastá až do nenávisti a násilia. Vidno to aj na podobenstve o kráľovskej svadobnej hostine (Mt 22, 1-14), ktoré Ježiš predniesol v čase

Ježiš dnešným podobenstvom pokračuje vo svojej reči adresovanej skupinám, ktoré boli na čele náboženského systému vtedajšieho judaizmu: veľkňazom a starším ľudu. Dnešné slová priamo nadväzujú na podobenstvo o dvoch synoch z predošlej nedele a ako to uvidíme neskôr, ďalej rozvíjajú jeho myšlienku. Po počutí prvej vety o hospodárovi, ktorý vysadil vinicu, je ťažké nespomenúť si na obraz z Izaiáša 5,1-7, ktorý sa

Po tom ako Ježiš slávne vstúpil do Jeruzalema (Mt 21, 1-11), sa v Matúšovom evanjeliu začína opis udalostí Veľkého týždňa. Čas medzi týmto vstupom a pašiami zväčša vypĺňajú Ježišove kázania a jeho kontroverzie s predstaviteľmi oficiálneho judaizmu. Priestorovo sa odohrávajú na nádvorí chrámu, alebo v jeho blízkom okolí. V tomto úseku sa nachádza aj podobenstvo o dvoch synoch (21, 28-32), ktoré

Podobenstvo, ktoré sa nám predkladá na úvahu dnes sa končí slovami: „Tak budú poslední prvými a prví poslednými“ (Mt 20,16). To znamená, že podobenstvo dáva odpoveď na otázku, čo znamená, že poslední budú prvými a prví poslednými. Toto tajomné tvrdenie tiež predchádza celé podobenstvo a spolu s ním tvorí súčasť Ježišovej odpovede na Petrovu

Ak by sme hľadali spoločnú tému 18. kapitoly Matúšovho evanjelia, tak by to mohlo byť: Ponaučenia o spôsobe života v cirkevnom spoločenstve. Minulý týždeň (Mt 18, 15-20) sme počuli o sile spoločnej modlitby a o spôsobe napomínania. Dozvedeli sme sa, že riešenie situácie „keď sa tvoj brat prehreší proti tebe“ má byť postupné, nenáhlivé, trpezlivé, také, aby sme

Ak konáme nejaké vážne životné rozhodnutie, netýka sa to iba jedného daného okamihu. Väčšinou k nemu dospejeme po dlhšom čase uvažovania a naberania skúseností. Rovnaké je to aj po samotnom rozhodnutí. Nestačí povedať niečomu, či niekomu áno iba raz. To áno treba od prvého okamihu opakovať pravidelne. Aj o tom hovorí úryvok z Matúšovho evanjelia, ktorý nasleduje bezprostredne

Túto rozpravu o Ježišovej identite medzi ním samým a jeho učeníkmi nájdeme u všetkých synoptikov. U Matúša a Marka je zasadená do prostredia Cézarey Filipovej. Lukáš ju však umiestňuje kdesi v okolí Galilejského jazera, po zázračnom nasýtení zástupov na mieste, kde ostatní dvaja synoptici umiestňujú príbeh o Ježišovi kráčajúcom po mori. Na túto nedeľu, sa nám v rímsko-katolíckom kalendári ponúka Matúšova verzia,

Medzi bádateľmi je všeobecne prijímané, že záverečný redaktor Matúšovho evanjelia (Mt) použil ako svoju predlohu text nám dnes známy ako Markovo evanjelium (Mk). Vidno to najmä z množstva prebraných príbehov a rozprávaní. Vo veľkej časti sa u Mt navyše nezachoval len obsah ale aj chronológia. Jednotlivé epizódy, či reči v obidvoch spisoch nasledujú za sebou v rovnakom poradí.