Našou ďalšou zastávkou na pôstnej púti naprieč dejinnými spásy je Sinajská púšť. Počujeme o tom, ako tam Izrael reptá. Nie prvý raz. Ani posledný. Sleduje národ, ktorý len nedávno prešiel cez radikálnu zmenu svojich okolností. Boh prostredníctvom znamení vyslobodil Židov z egyptského otroctva a pod vedením Mojžiša ich vyviedol na púšť na cestu do zasľúbenej krajiny ich
Liturgia nám počas pôstnych nedieľ priam „evolučne“ predstavuje, ako sa vyvíjal vzťah medzi Bohom a ľudstvom do príchodu Krista. Prví ľudia zlyhali. Ich potomkovia na tom neboli o nič lepšie. Nepomohla ani potopa. Preto to trpezlivý Boh skúsil odznova, dôkladne a pomaly. Cez jedného muža a jeho rodinu. Boh prehovára k Abramovi. Ten sa momentálne nachádza v Harane v hornej Mezopotámii,
Malo to byť všetko dobré. Prvé čítania pôstnych nedelí veriacich vedú kľúčovými momentami dejín spásy. Tie predstavovali Bože zásahy a prísľuby, ktoré dvíhali ľudstvo a upriamovali ho na budúcnosť. Na toho, ktorý mal prísť. Začíname na začiatku, kde malo všetko byť dobré. Boh stvoril človeka, aby žil. Utvoril ho zo zeme s ktorou mal byť vždy spätý.
Biblický text vybraný pre druhé čítanie v liturgii Veľkého piatku (Hebr 4,14-16; 5,7-9) v istom zmysle nadväzuje na včerajší deň. Cirkev vidí v udalosti Poslednej večere takisto ustanovenie novozákonného kňazstva, keď Ježiš prikazuje apoštolom: „Toto robte na moju pamiatku“. Muži ustanovení do kňazskej služby v Cirkvi nemajú svoje kňazstvo, ale majú účasť na kňazstve Ježiša Krista, ktorý je jediný,
Voda je oddávna ľudstvom považovaná za zdroj a symbol života. V kresťanstve od počiatku tvorí cez krst vstupnú bránu do spoločenstva Cirkvi. Pre túto súvislosť je prítomná aj v bohoslužbe slova tretej pôstnej nedele, čím pre všetkých veriacich navodzuje atmosféru, v ktorej sa katechumeni pripravujú na rozhodujúci moment prijatia kresťanstva počas nadchádzajúcej Veľkej noci. Osobitne to sprítomňuje epizóda
Začali sme prežívať Veľký Pôst. Témou jeho prvej nedele je v čítaniach tradične pokušenie (Mt 4, 1-11). K tomu sa tohto roku pridáva aj motív hriechu (Gn 2, 7-9; 3, 1-7a) a omilostenia (Rim 5, 12-19). Ako medzispev nám zaznievajú verše z najznámejšej kajúcej modlitby Starého Zákona. Slová zdrveného penitenta Dávida v Žalme 51. Celý text zamyslenia nájdete
Na Kvetnú nedeľu, keď rozjímane o Pánovom umučení, počúvame v liturgii sv. omše nádherný hymnus o Kristovi z Listu Filipanom (2,6-11). Je ľahké vypozorovať, že hymnus má dve základné časti: v prvej sa hovorí o Ježišovom ponížení (2,6-8) a v tej druhej o jeho povýšení (2,9-11). Bohatosť tohto textu by si zaslúžila rozsah, na ktorý tu teraz nie je priestor, preto sa dnes
Po dvoch týždňoch sa druhé čítanie nedeľnej liturgie opäť vracia k listu Rimanom. Krátky úsek je zase vybratý z náukovej časti listu. Pavol v nej veriacim v Ríme predstavuje svoju teológiu štýlom porovnávania. Do protikladu stavia Zákon a vieru, hriech a milosť, odsúdenie a ospravedlnenie. Ôsma kapitola v tomto rytme postupne prechádza do otázok praktického života. Veriaci by podľa Pavla prijatím ospravedlnenia cez
List Efezanom má svoje osobité vlastnosti. V prvom rade, jeho adresovanie Efezanom vzbudzuje veľké podozrenie a s najväčšou pravdepodobnosťou bolo dodané len neskôr. V najstarších rukopisoch totiž označenie adresátov chýba a nájdeme dokonca rannokresťanských autorov, ktorí tento list považujú za list Laodicejčanom. Okrem úvodu a záveru nepôsobí veľmi ako list, ale skôr ako homília alebo katechéza. Svojím štýlom sa odlišuje
Väčšina z nás bude tieto nedele ochudobnená o „živé“ bohoslužby. Jedna z málo vecí, ktoré si z nich ale môžeme zobrať aj do súkromia, je Božie slovo. Preto nech nám aj ono ostáva posilou pri našom odlúčení od spoločenstva a eucharistie. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Rimanom (5, 1-2. 5-8) Bratia, ospravedlnení z viery, žijeme v