Voda je oddávna ľudstvom považovaná za zdroj a symbol života. V kresťanstve od počiatku tvorí cez krst vstupnú bránu do spoločenstva Cirkvi. Pre túto súvislosť je prítomná aj v bohoslužbe slova tretej pôstnej nedele, čím pre všetkých veriacich navodzuje atmosféru, v ktorej sa katechumeni pripravujú na rozhodujúci moment prijatia kresťanstva počas nadchádzajúcej Veľkej noci. Osobitne to sprítomňuje epizóda
Začali sme prežívať Veľký Pôst. Témou jeho prvej nedele je v čítaniach tradične pokušenie (Mt 4, 1-11). K tomu sa tohto roku pridáva aj motív hriechu (Gn 2, 7-9; 3, 1-7a) a omilostenia (Rim 5, 12-19). Ako medzispev nám zaznievajú verše z najznámejšej kajúcej modlitby Starého Zákona. Slová zdrveného penitenta Dávida v Žalme 51. Celý text zamyslenia nájdete
Biblický text vybraný pre druhé čítanie v liturgii Veľkého piatku (Hebr 4,14-16; 5,7-9) v istom zmysle nadväzuje na včerajší deň. Cirkev vidí v udalosti Poslednej večere takisto ustanovenie novozákonného kňazstva, keď Ježiš prikazuje apoštolom: „Toto robte na moju pamiatku“. Muži ustanovení do kňazskej služby v Cirkvi nemajú svoje kňazstvo, ale majú účasť na kňazstve Ježiša Krista, ktorý je jediný,
Na Kvetnú nedeľu, keď rozjímane o Pánovom umučení, počúvame v liturgii sv. omše nádherný hymnus o Kristovi z Listu Filipanom (2,6-11). Je ľahké vypozorovať, že hymnus má dve základné časti: v prvej sa hovorí o Ježišovom ponížení (2,6-8) a v tej druhej o jeho povýšení (2,9-11). Bohatosť tohto textu by si zaslúžila rozsah, na ktorý tu teraz nie je priestor, preto sa dnes
Po dvoch týždňoch sa druhé čítanie nedeľnej liturgie opäť vracia k listu Rimanom. Krátky úsek je zase vybratý z náukovej časti listu. Pavol v nej veriacim v Ríme predstavuje svoju teológiu štýlom porovnávania. Do protikladu stavia Zákon a vieru, hriech a milosť, odsúdenie a ospravedlnenie. Ôsma kapitola v tomto rytme postupne prechádza do otázok praktického života. Veriaci by podľa Pavla prijatím ospravedlnenia cez
List Efezanom má svoje osobité vlastnosti. V prvom rade, jeho adresovanie Efezanom vzbudzuje veľké podozrenie a s najväčšou pravdepodobnosťou bolo dodané len neskôr. V najstarších rukopisoch totiž označenie adresátov chýba a nájdeme dokonca rannokresťanských autorov, ktorí tento list považujú za list Laodicejčanom. Okrem úvodu a záveru nepôsobí veľmi ako list, ale skôr ako homília alebo katechéza. Svojím štýlom sa odlišuje
Väčšina z nás bude tieto nedele ochudobnená o „živé“ bohoslužby. Jedna z málo vecí, ktoré si z nich ale môžeme zobrať aj do súkromia, je Božie slovo. Preto nech nám aj ono ostáva posilou pri našom odlúčení od spoločenstva a eucharistie. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Rimanom (5, 1-2. 5-8) Bratia, ospravedlnení z viery, žijeme v
Druhý list Timotejovi spolu s Prvým listom Timotejovi a Listom Títovi sa zvyknú označovať ako Pastorálne listy. Tieto listy majú spoločné nie len to, že sú adresované jednotlivcom, Pavlovým spolupracovníkom, ktorí sú teraz na čele prvých cirkevných obcí, ale zdieľajú aj mnohé témy a štýl. Mnohí zdôrazňujú, že na ich dobré pochopenie je dôležité čítať ich spolu. Ich
Kresťanský svet v tomto čase vstúpil do veľkonočného okruhu. Začína prípravným pôstnym obdobím. Čo sa týka druhého čítania v nedeľnej bohoslužbe rímskokatolíkov, tak nastáva oproti cezročnému obdobiu zaujímavý obrat. Obsahom si mení funkciu s prvým čítan