Boha vnímame právom ako pána celého sveta. Kresťanstvo však prichádza s revolučným obrazom, ktorý bol v staroveku pohoršujúci. Boh ako služobník. Nie je však pravda, žeby o tom Starý zákon mlčal. Najvplyvnejší prorocký spis Izraela určite nesie ako meno istého Izaiáša. Už od staroveku existovali opodstatnené pochybnosti o tom, či túto knihu spísala jediná osoba. Prieme dôkazy v texte
Vianoce sú čarovný čas. Patria sem koledy a najkrajšie náboženské piesne. Atmosfér radosti z vtelenia si priam vyžaduje aj poéziu. No popri ľudovej tvorbe sa v hlbšom a vážnejšom tóne k tomu vyjadrujú aj biblickí básnici. Asi najznámejším textom, ktorý má svoje stabilné miesto vo vianočnej liturgii a ktorý zároveň robí vrásky tak kazateľom ako aj poslucháčom je prológ
Úcta k svojim rodičom patrí k základným pilierom biblickej náuky. Nie nadarmo je vyjadrené v jednom z desiatich Božích prikázaní. Túto náuku rozvíjal aj Ježiš (porov. Mt 15,4-6). Veľmi realisticky nám o tom v nedeľu Sv. rodiny hovorí aj iný Ježiš. Sirachov syn. Autor spisu známy pod názvom Kniha Sirachovho syna, alebo po staršom Ekleziastikus, pôsobil začiatkom 2. storočia pred
Hlas Pánov nad vodami Žalm na slávnosť Krstu Pána aplikuje na Jahveho motívy boha búrky a počasia a vyzýva celé stvorenie k jeho oslave. Pre liturgiu sv. omše Krstu Pána bol vybratý Žalm 29 a to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo sa v ňom hovorí o Božom hlase nad vodami, čo pripomína scénu z evanjelia, keď po Ježišovom krste v Jordáne zaznie z neba
Prvým januárovým dňom začína vo väčšine krajín sveta nový kalendárny rok. V rámci kresťanskej liturgickej tradície naň pripadá vyvrcholenie osemdňového slávenia Narodenia Pána. Latinský katolícky obrad ho do pokoncilovej reformy slávil ako deň Ježišovej obriezky. Súčasná riadna prax zasa zvýrazňuje materstvo jeho matky Márie a to v spojení s náukou o jej titule ako Bohorodičky (Theotokos). Všetky tieto aspekty odráža
Božie víťazstvo pre všetkých Žalm na slávnosť Narodenia Pána je prekvapujúco progresívny. Žalm 98, ktorý nás sprevádza na Narodenie Pána, je zameraný na oslavu Boha na pozadí kráľovských motívov. Metafora kráľa sa v súvislosti s Bohom Izraela vyslovene používa v závere úryvku z tohto žalmu v liturgii. Tá totiž vynecháva posledné tri verše žalmu. Presnejší preklad tohto záveru by
Pri pohľade na výber veršov do dnešného druhého čítania zaujme skutočnosť, prečo sa v aj tak už dosť krátkom úryvku vynecháva polovica 3. verša a 4. verš. Tie obsahujú zmienku, že Pavol adresátom o zjavení tajomstva, o ktorom aj tu hovorí, už kedysi krátko napísal, a že sa v tom môžu dozvedieť čosi viac
Úryvok, ktorý počúvame v liturgii na Slávnosť Krstu Krista Pána je nesmierne dôležitý. Počúvame časť z Petrovej reči, ktorú môžeme nazvať kerygmou, teda základným ohlásením viery v Ježiša Krista. Text je významný pre dnešnú slávnosť preto, lebo vidíme, ako sa pri prvom ohlasovaní viery v Ježiša začínalo hlavne od udalosti jeho krstu: „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley
Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral ich z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby. A tak,
List Galaťanom je určený pre viacero komunít v regióne Galácia, v ktorom sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Turecka, Ankara. Je to jeden z najvášnivejších Pavlových listov, v ktorého úvode dokonca preskakuje zvyčajné vďakyvzdávanie a vrhá sa priamo do jadra problému, ktorý chce rozoberať. Istí evanjelizátori zo židovstva ohlasovali v tamojších cirkvách, že s prijatím evanjelia o Ježišovi je nevyhnutné podrobiť sa tiež