Obidve epizódy z dnešného evanjelia v tradícii, ktorú spracovával evanjelista, pôvodne pravdepodobne existovali oddelene. Avšak ten ich veľmi vhodne prepojil do celku, v ktorom sa obidva príbehy navzájom osvetľujú.
O tom, že tu ide o tzv. Markov sendvič snáď už ani netreba písať. Je to technika, ktorá sa v Markovom evanjeliu používa na viacerých miestach a snáď najlepšie je viditeľná práve v prípade state vybratej pre túto nedeľu: príbeh o uzdravení Jairovej dcéry je akoby pečivom medzi, ktoré je vložený príbeh o uzdravení ženy…
Z Evanjelia podľa Marka (5,21-43):
21 Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. 22 Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám 23 a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ 24 Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.
25 Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. 26 Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. 27 Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. 28 Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ 29 A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená.
30 Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ 31 Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: Kto sa ma dotkol?” 32 Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila.
33 Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. 34 A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“
35 Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ 36 Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ 37 A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.
38 Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. 39 Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ 40 Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, 41 chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ 42 A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. 43 On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.