15 nedela APodobenstvo o rozsievačovi je jedno z najznámejších; nájdeme ho dokonca u každého synoptika. Každý z nich toto podobenstvo prezentuje vlastným spôsobom, a tak stretávame odlišnosti, ktoré charakterizujú rozprávanie jednotlivých evanjelistov. Zameriame sa dnes na jednu z nich, ktorá sa nachádza až v samom závere rozprávania.

Na úvod je dobré poznamenať, že podobenstvo o rozsievačovi hovorí o tých, ktorí slovo počúvajú; tých, ktorí slovo nepočúvajú sa ono netýka. Keď Ježiš objasňuje kto je to tá dobrá zem, všetci traja evanjelisti sa zhodujú, že nie je to ten, kto slovo len počúva. U Marka čítame, že dobrou zemou sú tí, „čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úrodu“ (Mk 4,20). Pritom aj u tých, čo sú pripodobnení skalnatej pôde sa hovorí, že slovo prijímajú, ba dokonca, že ho prijímajú s radosťou – ale úrodu neprinášajú. Podľa Marka teda nestačí len počúvať, treba slovo prijať a treba prinášať úrodu; až potom sa dá hovoriť o dobrej zemi. U Lukáša sa v prípade dobrej pôdy k počúvaniu pridružuje zachovávanie, alebo, dalo by sa preložiť aj ako „pevné pridržiavanie sa“ slova v dobrom a šľachetnom srdci a prinášanie úrody (porov. Lk 8,15). Teda u oboch spomenutých evanjelistov sa k počúvaniu pridružujú ešte dve kvality: isté prijatie, či osvojenie si slova a prinášanie úrody. U Matúša sa však ten, kto je dobrou pôdou charakterizuje ako ten, kto slovo počúva a chápe ho – ten potom prináša úrodu, či už sto, alebo šesťdesiat, alebo tridsaťnásobnú. Aj u Matúša sa o tom, kto je pripodobnený ku skalnatej pôde hovorí ako o tom, kto prijíma slovo s radosťou, avšak nemá koreňa. Navyše, Ježiš u Matúša otvára vysvetľovanie podobenstva slovami: „Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty“ (Mt 13,19). Teda preto, že ten, kto slovo počúva ho nechápe, Zlý môže prísť a o slovo ho okradnúť. A naopak, ak človek chápe slovo, ktoré počúva, až vtedy môže skutočne prinášať úrodu. Rozhodujúce sa teda zdá chápanie počutého slova. Človek musí slovu rozumieť, aby sa mohol stať úrodnou pôdou pre slovo; nestačí len slovo prijímať s radosťou. Všimnime si, že zatiaľ čo u Marka sa hovorí jednoducho o slove, ktoré sa seje (porov. Mk 4,14), u Lukáša sa bližšie špecifikuje ako Božie slovo (porov. Lk 8,11) a Matúš hovorí o slove o kráľovstve, teda o Božom projekte života v plnosti pre človeka. Pochopenie tohto slova o kráľovstve si samozrejme vyžaduje počúvanie. Vyžaduje si však aj toho, kto vysvetľuje a vyžaduje si, aby poslucháčovo počúvanie bolo pozorné a otvorené. Navyše, pochopenie väčšinou vyžaduje aj čas. Tak ako sa úroda nezbiera hneď na druhý deň po sejbe, tak prinášanie úrody z počutého slova chce svoj čas, v ktorom sa realizuje proces jeho vysvetľovania a porozumenia. Ako človek slovo pochopí, taká bude aj úroda.

pripravil: Matúš Imrich

Z Evanjelia podľa Matúša (13,1-23):
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.
Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“
Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: ‚Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa aby som ich nemohol uzdraviť.‘ Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.
Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“