Zamyslenie – 17. nedeľa v roku A (Mt 13,44-52)

Na začiatku 13. kapitoly Matúšovho evanjelia, ktorá je silne poznačená podobenstvami, sa učeníci Ježiša prekvapene pýtajú, prečo zástupom hovorí v podobenstvách (porov Mt 13,10). Zdá sa, že aj pre nich je nezvyčajné, že ktosi hovorí o Bohu a o Božom kráľovstve skrze obrazy vytiahnuté z každodenného života – asi na to neboli zvyknutí v rečiach svojich náboženských autorít. Ježiš vo svojej odpovedi odôvodňuje svoj postup dramatickým vykreslením stavu zástupov. On im hovorí v podobenstvách preto, že doteraz nielen, že počúvajú a nepočujú, hľadia a nevidia, ale najmä nechápu (porov. Mt 13,13-15). Tento fakt sa počas čítania podobenstiev vynorí ako kľúčový. Otváracie podobenstvo o rozsievačovi – ako sme to už rozoberali pred dvoma týždňami – uvádza, že tí, ktorí sú neúrodnou pôdou sú ňou preto, lebo nechápu počutému slovu o kráľovstve. Naopak, tí, ktorí sú úrodnou pôdou, sú ňou preto, lebo slovo nielen počúvajú, či prijímajú, ale ho aj chápu. Až keď ho chápu, môžu priniesť úrodu.

Celá rozprava o podobenstvách sa završuje Ježišovou otázkou jeho učeníkom: „Pochopili ste to všetko?“ (Mt 13,51). Učeníci, tým, že odpovedajú „Áno“, sú Matúšom predstavení ako úrodná pôda. Oni sú pri Ježišovi blízko, učia sa od neho a hľadajú u neho vysvetlenie slov o kráľovstve, a preto ich môžu aj chápať. Zasiate slovo v nich môže priniesť úrodu. Ježiš tak stavia do kontrastu „zákonníkov nebeského kráľovstva“ – teda svojich učeníkov – so „zákonníkmi Mojžišovho zákona“, ktorých slovo zástupy počúvajú, ale nechápu.

Môžeme si tiež všimnúť, že tie podobenstvá z dnešného úryvku Ježiš rozpráva učeníkom a nie zástupom. Podobenstvá o poklade v poli a o vzácnej perle majú spoločnú tému: vyzdvihujú veľkosť hodnoty nebeského kráľovstva. Jeho veľkosť je zdôraznená až bláznivým počínaním si človeka, ktorý našiel poklad na poli alebo kupca, ktorý hľadá vzácne perly. Obaja idú a predajú všetko čo majú, aby získali to, čo našli. Hodnota pokladu alebo perly – teda nebeského kráľovstva – je taká, že sa pre ňu oplatí obetovať všetko. Tí, ktorí sú Ježišovi najbližšie, teda jeho učeníci, by mali rozumieť veľkosti hodnoty nebeského kráľovstva najlepšie.

Slovo „poklad“ tvorí rámec celej state evanjelia vybratej pre dnešnú nedeľu. Objavuje sa v prvom podobenstve a v samom závere. Slovo pre „pokladnicu“ zo záverečného verša je v gréčtine to isté ako pre „poklad“ z úvodného podobenstva: θησαυρός [thesauros]. Zákonník, ktorý „bol urobený učeníkom“, teda sa nechal voviesť do nebeského kráľovstva, našiel poklad obrovskej hodnoty. Keďže slovo θησαυρός [thesauros] sa tiež dá preložiť ako „zásobáreň“, môžeme lepšie pochopiť Ježišovo prirovnanie tohto zákonníka k hospodárovi. Dobrý hospodár vie, čo v svojej „zásobárni“ (ktorá je jeho skutočným pokladom) má a pozná hodnotu všetkého, čo tam má. Vie, takpovediac, že stará whiskey je lepšia ako čerstvá, a zasa vie, že čerstvá ryba je lepšia ako mrazená. Vie predkladať veci staré i nové tak, aby čo najviac vynikla ich hodnota, a aby tým, ktorým ich predkladá, boli na čo najväčší úžitok. Taký má byť aj zákonník nebeského kráľovstva: má vedieť predkladať veci staré, „tradičné“ aj nové, „progresívne“, „moderné“ tak, aby vynikla ich hodnota, a aby boli pre tých, ktorým ich predkladá na čo najväčší úžitok.

Matúš Imrich

Použitá literatúra:
Davies, W. D. – Allison, D. C. Jr., A Critical and Exegetical Commentary on the Gospel According to Saint Matthew. Commentary on Matthew VIII–XVIII (ICC; Edinburgh 1991) II.