Zamyslenie – 2. adventná nedeľa v roku B (Mk 1,1-8)

Pred týždňom sa v Rímskokatolíckej cirkvi lekciovým cyklom B začalo v nedele čítať Markovo evanjelium. No (doslovne) skutočný začiatok evanjelia sa nám ponúka až teraz. Konsenzus odborníkov pokladá toto evanjelium, čo sa týka doby vzniku, za najstaršie. Jeho výnimočnosť rastie s tým, že je zároveň považované za predlohu pre ostatných synoptikov (Matúš, Lukáš). Tí z väčšej časti Marka prebrali (prerobili)a rozšírili ho o svoje pramene a vlastné autorské vložky. Môže sa teda zdať, že neponúka nič nové. No toto, podľa kánonu, druhé evanjelium obsahuje štýl a veľa špecifických prvkov, ktoré môžu jeho čitateľa obohatiť.

Začnime hneď úvodom. Ten je v každom z evanjelií programový a teda svojský. Matúš začína rodokmeňom, Lukáš venovaním (predhovorom) a Ján teologicko-filozofickým hymnom. Marek udáva akýsi nadpis („Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna.) s podnadpisom (citácia Mal 3,1 a Iz 40,3) a hneď sa vrhá do deja. V ňom vystupuje tradičná adventná postava Jána Krstiteľa.

Čo nám takýto úvod hovorí? Začiatok tohto evanjelia („dobrej správy“)môžeme vnímať na viacero spôsobov:

1. Začiatok textu. Čitateľ začína cestu písomným prameňom o živote Ježiša Krista. Nečíta sa ľahko. Jeho úlohou nie je historiografia. Ide o posolstvo. Ak ho však vnímame iba ako knihu, nezaručí nám vieru.
2. Slová prorokov. Na základe citácie state zo starozákonných prorokov, môžeme podľa Marka začiatok evanjelia vidieť už u nich. Je pravda, že novozákonní autori nenarábali s textom tak ako súčasní exegéti. Mnoho použitých úryvkov je z dnešného pohľadu vytrhnutých z kontextu. Evanjelista však nechce ponúknuť vedecký rozbor. Oznamuje, čo sa mu pod vplyvom Ducha v dávnych Písmach „otvorilo“. Súčasťou jeho zvesti je aj to, že to čo sa stalo, je podľa Božieho plánu, že sa tu naplnili známe Božie slová. Že Nové je v kontinuite so Starým. Do pozície prvých evanjelistov pasuje už dávnych prorokov. Ich slová boli ostré. No z dejín viem, že slová sa dajú prijať, ale aj odmietnuť.
3. Pôsobenie Jána Krstiteľa. Na rozhraní židovskej a kresťanskej časti biblie stojí „posledný prorok“. Jánovým hlásaním sa začína niečo nové. Z Písma, ale aj z mimobiblických prameňov usudzujeme, že mal úspech. Asketická postava s divokým, „asociálnym“ spôsobom života a ohnivým jazykom priťahovala davy. Obsahom jeho reči je pokánie a príprav na niekoho, kto „bude krstiť Duchom Svätým.“ Takýto začiatok evanjelia sa dá vnímať takmer všetkými zmyslami. Máme pred sebou človeka, ktorý nasadzuje celý svoj život. Mnohí v ňom videli mesiáša. No ani fascinujúca osoba nežije naveky. Keď zomrie, jeho posolstvo chvíľu trvá, ale po čase sa aj tak väčšina vráti po zážitku domov „do starých koľají“.
4. Evanjelium Ježiša Krista. Mnou tu posledný predstavený zmysel začiatku evanjelia je duchovný a vnútorný. A aj najdôležitejší. Začiatok evanjelia pre každého z nás. Ide o zmysel, kedy poslucháč (čitateľ) v duchu viery zistí, že evanjelium sa začalo hlásať práve teraz pre neho. A hoci tie slová možno pozná naspamäť, vie, že sa otvára niečo nové. Doteraz to vnímal iba ako knihu, iba ako rozprávanie o starodávnych udalostiach. No skutočný začiatok evanjelia, ktorý chcel Marek sprostredkovať, je ten, keď pod vplyvom Božieho slova zrazu započujeme hlas vo svojom srdci. Hlas Boží, hlas Ježiša Krista.

Prajem vám v nastávajúcom liturgickom roku nové objavovanie Markovho evanjelia.

Pripravil: Lukáš Durkaj