Pred týždňom sa v Rímskokatolíckej cirkvi lekciovým cyklom B začalo v nedele čítať Markovo evanjelium. No (doslovne) skutočný začiatok evanjelia sa nám ponúka až teraz. Konsenzus odborníkov pokladá toto evanjelium, čo sa týka doby vzniku, za najstaršie. Jeho výnimočnosť rastie s tým, že je zároveň považované za predlohu pre ostatných synoptikov (Matúš, Lukáš). Tí z väčšej časti Marka prebrali (prerobili)a rozšírili ho o svoje pramene a vlastné autorské vložky. Môže sa teda zdať, že neponúka nič nové. No toto, podľa kánonu, druhé evanjelium obsahuje štýl a veľa špecifických prvkov, ktoré môžu jeho čitateľa obohatiť.
Začnime hneď úvodom. Ten je v každom z evanjelií programový a teda svojský. Matúš začína rodokmeňom, Lukáš venovaním (predhovorom) a Ján teologicko-filozofickým hymnom. Marek udáva akýsi nadpis („Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna.) s podnadpisom (citácia Mal 3,1 a Iz 40,3) a hneď sa vrhá do deja. V ňom vystupuje tradičná adventná postava Jána Krstiteľa.
Čo nám takýto úvod hovorí? Začiatok tohto evanjelia („dobrej správy“)môžeme vnímať na viacero spôsobov:
- Začiatok textu. Čitateľ začína cestu písomným prameňom o živote Ježiša Krista. Nečíta sa ľahko. Jeho úlohou nie je historiografia. Ide o posolstvo. Ak ho však vnímame iba ako knihu, nezaručí nám vieru.
- Slová prorokov. Na základe citácie state zo starozákonných prorokov, môžeme podľa Marka začiatok evanjelia vidieť už u nich. Je pravda, že novozákonní autori nenarábali s textom tak ako súčasní exegéti. Mnoho použitých úryvkov je z dnešného pohľadu vytrhnutých z kontextu. Evanjelista však nechce ponúknuť vedecký rozbor. Oznamuje, čo sa mu pod vplyvom Ducha v dávnych Písmach „otvorilo“. Súčasťou jeho zvesti je aj to, že to čo sa stalo, je podľa Božieho plánu, že sa tu naplnili známe Božie slová. Že Nové je v kontinuite so Starým. Do pozície prvých evanjelistov pasuje už dávnych prorokov. Ich slová boli ostré. No z dejín viem, že slová sa dajú prijať, ale aj odmietnuť.
- Pôsobenie Jána Krstiteľa. Na rozhraní židovskej a kresťanskej časti biblie stojí „posledný prorok“. Jánovým hlásaním sa začína niečo nové. Z Písma, ale aj z mimobiblických prameňov usudzujeme, že mal úspech. Asketická postava s divokým, „asociálnym“ spôsobom života a ohnivým jazykom priťahovala davy. Obsahom jeho reči je pokánie a príprav na niekoho, kto „bude krstiť Duchom Svätým.“ Takýto začiatok evanjelia sa dá vnímať takmer všetkými zmyslami. Máme pred sebou človeka, ktorý nasadzuje celý svoj život. Mnohí v ňom videli mesiáša. No ani fascinujúca osoba nežije naveky. Keď zomrie, jeho posolstvo chvíľu trvá, ale po čase sa aj tak väčšina vráti po zážitku domov „do starých koľají“.
- Evanjelium Ježiša Krista. Mnou tu posledný predstavený zmysel začiatku evanjelia je duchovný a vnútorný. A aj najdôležitejší. Začiatok evanjelia pre každého z nás. Ide o zmysel, kedy poslucháč (čitateľ) v duchu viery zistí, že evanjelium sa začalo hlásať práve teraz pre neho. A hoci tie slová možno pozná naspamäť, vie, že sa otvára niečo nové. Doteraz to vnímal iba ako knihu, iba ako rozprávanie o starodávnych udalostiach. No skutočný začiatok evanjelia, ktorý chcel Marek sprostredkovať, je ten, keď pod vplyvom Božieho slova zrazu započujeme hlas vo svojom srdci. Hlas Boží, hlas Ježiša Krista.
Prajem vám v nastávajúcom liturgickom roku nové objavovanie Markovho evanjelia.
Pripravil: Lukáš Durkaj
Z Evanjelia podľa Marka (1,1-8):
Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna.
Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu.
Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“
Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.
Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“