Jednou z najsilnejších tém Prvého Jánovho listu je láska. Hovoria o nej aj jeho veľmi známe prvé dve verše z tretej kapitoly. Ale nielen o tom.
Náš krátky úsek obsahuje pre čitateľov veľmi pôsobivé povzbudenie a uistenie o tom, že sú Bohom milovaní. Viac si môžete prečítať už tu. Čo je však ďalej zaujímavé je, že tu vidíme ako pisateľ narába s pojmom času. Spomína tak minulosť, prítomnosť ale aj budúcnosť. Čo sa týka prítomnosti a budúcnosti, ide o typickú črtu aj iných Jánovských spisov. Konkrétne tu myslím na paradox oslávenia a života s Bohom, ktorý už je a pritom ešte len bude. Ja tu však stručne ponúknem zopár myšlienok z textu podľa spomínaného trojitého rozdelenia času.
Z Prvého listu apoštola Jána (3, 1-2):
Milovaní, pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.
Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.