Veľkonočné nedele sú v liturgii typické tým, že vo svojej bohoslužbe slova čerpajú až na Žalmy iba z Nového zákona. Namiesto starozákonných úryvkov sa nám v prvom čítaní ponúkajú dejiny rannej Cirkvi zachytené v spise Skutkov apoštolov. Tohtoročný cyklus lekcií má ale svoje špecifikum aj na mieste, kde sme inak zvyknutí vypočuť si niečo z apoštolských listov. Až do sviatku Turíc nám budú ponúkané vybrané útržky zo Zjavenia svätého apoštola Jána, čo je posledná kniha celej Biblie, známejšia podľa svojho gréckeho názvu ako Apokalypsa. Ešte pred pohľadom na našu liturgickú ochutnávku vám preto veľmi odporúčam si tento spis postupne čítať aj kontinuálne a v celku.
Zo Zjavenia sv. Jána (1, 9-11a. 12-13. 17-19):
Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve i vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos. V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: „Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám.“
Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril.
A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom.
Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom.“