Pán Ježiš Túto nedeľu odovzdáva kľúče Petrovi (Mt 16, 13-20) a na jeho viere buduje Cirkev. Prvé čítanie ho spája s Izraelskou monarchiou a teda „kľúčom Dávidovým“ (Iz 22, 19-23). V obidvoch prípadoch ide o Božie projekty budované s pomocou krehkej ľudskej zložky. Neostáva teda nič iné, iba pripojiť parafrázovanú modlitbu záveru Žalmu 138: „Pre svoje večné milosrdenstvo neopusť nás, Pane.“

Ž 138, 1-2a. 2bc+3. 6+8bc

(1) Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom,
že si vypočul slová mojich úst.
Budem ti hrať pred tvárou anjelov,
(2) vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.
Tvoje meno budem oslavovať,
pretože si milosrdný a verný.
(3) Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval,
a rozmnožil si vo mne odvahu.
(6) Vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného,
pyšného však zďaleka pozná.
(8) Pane, tvoje milosrdenstvo je večné;
neopusť dielo svojich rúk.