Ako niekoho upozorniť, že koná zle? Alebo, že jeho postoj je úplne zvrátený? Pre niektorých ide o takú nepríjemnú záležitosť, že sa tomu radšej vyhnú. No Božie slovo tejto nedele to považuje za povinnosť. Evanjeliový model to kladie do osobnej roviny. Ide tu o „prehrešenie voči vlastnej osobe.“. Tu Matúš ponúka klasický postup, ktorý by sa mal dodržiavať v Cirkvi (Mt 18,15-20). Hlavným zreteľom pritom má byť „získať svojho brata (porov. Mt 18,15). K tomu je v prvom čítaní pripojená klasická pasáž od proroka Ezechiela, v ktorej Pán poveruje svojho vyslanca, aby jasne upozornil bezbožne konajúceho na jeho skutky a dôsledky (Ez 33,7-9). Jeho situácia bola zasadená do situácie, kedy sa polemizovalo nad tým, či je vyhnanstvo spôsobené hriechmi predkov, a preto sa dá na to morálne vyhovoriť. Odpoveďou je nie. To čo si človek spôsobil nemôže prenášať na niekoho iného. A preto je zodpovedné upozorňovať. No tak, ako vtedy, sa aj dnešný človek stretáva so zatvrdlivým srdcom. Písmo nás tu však nevedenie k posudzovaniu iných ale k preskúmaniu našich vlastných postojov. K tomu je liturgicky pridružená aj značná časť Žalmu 95.
