Podobenstvo, ktoré sa nám predkladá na úvahu dnes sa končí slovami: „Tak budú poslední prvými a prví poslednými“ (Mt 20,16). To znamená, že podobenstvo dáva odpoveď na otázku, čo znamená, že poslední budú prvými a prvý poslednými. Toto tajomné tvrdenie tiež predchádza celé podobenstvo a spolu s ním tvorí súčasť Ježišovej odpovede na Petrovu otázku z konca predchádzajúcej kapitoly: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ (Mt 19,27b). Ježiš mu odpovedá: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými“ (Mt 19,28-30). Tieto slová nepredstavujú koniec Ježišovej odpovede, ako by sa mohlo zdať z rozdelenia kapitol, lebo to dnešné podobenstvo, ktoré ihneď nasleduje začína slovami: „Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá…“ (Mt 20,1a). To „lebo“, ktoré nedeľný lekcionár vynecháva (v gréčtine častica γάρ), vyjadruje prepojenie a nadväznosť oboch častí. Teda Mt 19,27-20,16 treba čítať ako jeden celok. V ňom, ako sme už povedali, Ježiš podobenstvom ďalej rozvíja svoju odpoveď Petrovi. Naznačuje to aj literárna štruktúra. Ježišove slová pred podobenstvom sú: „A mnohí prví budú poslednými [A] a poslední prvými [B]“. Na jeho konci je takmer identický výrok, avšak s opačným poradím jeho jednotlivých častí: „Tak budú poslední prvými [B] a prví poslednými [A]“. Štruktúra potom vyzerá nasledovne: A – B – podobenstvo – B – A. Vidíme, že podobenstvo má centrálnu pozíciu a teda jasne chce ozrejmiť, čo znamená, že poslední budú prvými a prví poslednými.
Ak sme si vedomí jednoty týchto častí Ježišových slov a ich prepojenia, potom by sme mohli vo svetle podobenstva povedať, že Ježiš sa s Petrom zjednal za denár. Petrovo vyjadrenie: „My sme opustili všetko a išli sme za tebou“, v reči podobenstva znamená: „My sme pracovali v tvojej vinici od rána“. Aká bude odmena? Ježišom Petrovi prisľúbená pláca: „…budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela […] dostanete stonásobne viac a budete dedičmi večného života“ sa rovná denáru z podobenstva. Akoby sme počuli Ježiša dodať: „Berieš, Peter, alebo nie?“ Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že Ježišova odpoveď Petrovi prisľubuje privilegovanú odmenu tým, ktorí opustili pre Ježiša všetko a išli za ním. Takouto odpoveďou sa Peter musel cítiť poctený. Avšak podobenstvo odhaľuje Petrovi celú pravdu, ale zahalenú trochou tajomstva. Povedané Pavlovským jazykom: podobenstvom Ježiš podáva Petrovi mlieko, lebo pevnú stravu by pravdepodobne ešte nezniesol. Akoby Ježiš Petrovi hovoril: „Zjednali sme sa za denár – teda budeš súdiť dvanásť kmeňov Izraela, dostaneš stonásobne viac a večný život. Ale čo ak rovnakú plácu dostanú aj tí, ktorí neopustili všetko, alebo nie hneď? Budeš na mňa pre to zazerať, tak ako ten robotník z podobenstva zazeral na hospodára, lebo chcel aj poslednému dať toľko, koľko jemu, ktorý pracoval celý deň?“ Ježiš tak Petrovi ukazuje, že jeho otázka je tak trochu mimo. Áno, nasledovanie Ježiša prináša veľké ovocie, ale nemá tu ísť o porovnávanie sa s druhými alebo o túžbu mať viac ako tí druhí. Veď Boh chce dať večný život aj tomu najposlednejšiemu. Ono už samotné nasledovanie Ježiša a život s ním je tou prisľúbenou odmenou, tým „stonásobne viac a večný život“. Veď pracovať vo vinici je lepšie ako nečinne postávať celý deň.
Apropo, aj tu vidíme, že Božia predstava o spravodlivosti je odlišná než tá naša. Zároveň nám dnešné Božie slovo výstižne ukazuje pravdu ako je nám ťažko tú Božiu prijímať.
Matúš Imrich
Z Evanjelia podľa Matúša (20,1-16):
Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.
Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli.
Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.
Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘
Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘
Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.
Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘
Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘
Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“