Pán nám hovorí, že máme dávať cisárovi, čo je cisárovo (Mt 22, 15-21). No Bohu patrí oveľa viac. Patria mu všetci, dokonca aj pohanskí, vladári. Dokazuje to aj druhému Izaiášovi, ktorému perzského panovníka Kýra predstavuje ako svojho pomazaného (Iz 45, 1. 4-6). K prehĺbeniu nad takýmito myšlienkami nám liturgia pripája aj Žalm 96.

Ž 96

1. Spievajte Pánovi pieseň novú;
spievaj Pánovi, celá zem!
3. Zvestujte jeho slávu pohanom
a jeho zázraky všetkým národom.
4. Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden,
viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.
5. Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov,
ale Pán stvoril nebesia.
7. Vzdávajte Pánovi, rodiny národov,
vzdávajte Pánovi slávu a česť,
8. vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena.
Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí,
9. klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.
Chvej sa pred ním, celá zem.
10. Hlásajte medzi pohanmi: „Pán kraľuje!“
a spravodlivo súdi národy.