Zatiaľ čo minulý týždeň sme počúvali o Jánovi Krstiteľovi z úst Marka, dnes nám ho predstavuje Evanjelium podľa Jána. Liturgické čítanie je kombináciou dvoch textov. Úvodná časť je z Prológu a tá nasledujúca, ktorá začína slovami: „Toto je Jánovo svedectvo…“, otvára celé Evanjelium po Prológu. Táto časť tvorí prvý deň z takzvaného „otváracieho“, či „inauguračného týždňa“ Štvrtého evanjelia a môžeme v nej rozpoznať dve časti. Tie nám pomáhajú rozlíšiť dve otázky: „Kto si?“ a „Prečo krstíš?“. Tá prvá sa týka identity osoby Jána (vv. 19-23) a tá druhá jeho aktivity (vv. 25-28). Zároveň sa táto časť, či tento deň, dá označiť aj ako „Jánovo nepriame svedectvo o Ježišovi“. Ján totiž adresuje svoje slová tým, ktorí sú k nemu poslaní pýtať sa, a Ježiš sa na scéne ešte neobjavuje. Stane sa tak až na druhý deň (v. 29a), a potom už Ján o ňom priamo vyhlási: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“ (v. 29b). Je zaujímavé, že v tomto druhom dni (ktorý už netvorí súčasť liturgického čítania dnešnej nedele) sa vôbec nespomenie, kto je adresát Jánových slov o Ježišovi. Čitateľ tak naberá silný dojem, že tieto slová sú určené práve jemu. Naproti tomu sa v celom dnešnom úryvku Ježiš priamo vôbec nespomenie. Tí, ktorí sa Jána pýtajú, nie sú schopní Ježiša rozpoznať, hoci stojí medzi nimi (v. 26). Sú to kňazi, leviti a farizeji (vv. 19.24). Od samého začiatku tak na scénu nastupujú vedúce osobnosti židovského národa sídliace v Jeruzaleme, ktoré v priebehu Evanjelia budú tvoriť hlavné skupiny Ježišových protivníkov, lebo nebudú schopní rozpoznať jeho identitu.
Spôsob, akým Jánovo evanjelium predstavuje osobu Jána, ktorý krstil, sa od toho, ktorý nachádzame u synoptikov líši v niekoľkých bodoch. Nikdy nie je označený ako „Krstiteľ“. Pri jeho predstavení sa vynecháva citácia z Malachiáša 3,1 a Exodu 23,20: „Hľa posielam pred tebou svojho posla/anjela, aby ti pripravil cestu“ (Mk 1,2). Dokonca, vôbec nie je identifikovaný s očakávaným druhým príchodom Eliáša, ako tomu je napr. v Mt 17,11-12 a Mk 9,10-13. Jánovo evanjelium tak nemá záujem predstaviť Jána ako Ježišovho „predskokana“, ktorý by mu mal pripraviť cestu. „V perspektíve štvrtého evanjelistu má Ježiš iný pôvod a nemôže mať žiadneho «predchodcu»“ (Beutler, 115). Text z Izaiáša, ktorý synoptici používajú na identifikáciu Jána, Jánovo evanjelium vkladá do úst priamo jemu – Ján tu nie je Pánov predchodca, ale ten, kto oznamuje jeho príchod. Ďalej, nespomína sa jeho kázanie s výzvami na pokánie ani jeho asketický spôsob života (odev z ťavej srsti, lesný med a kobylky ako pokrm) a ohlasovanie na púšti, čo by viedlo k jeho identifikácii predovšetkým ako proroka. Pre Jánovo evanjelium je Ján, ktorý krstil, predovšetkým ten, kto o ňom vydáva svedectvo. Tento fakt môžeme vnímať veľmi dobre od samého začiatku úryvku z dnešnej liturgie: „Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. A toto je Jánov svedectvo…“ (Jn 1,7-8.19).
Toto Evanjelium teda dáva dôraz na svedectvo o Ježišovi. Verným svedectvom o Ježišovi sa ohlasuje jeho príchod a v konečnom dôsledku sa pripraví Ježišovi cesta, aby mohol vstúpiť do ľudského srdca. Kto toto svedectvo bude dobre počúvať, rozpozná pravé svetlo, ktoré prišlo na tento svet, lebo stojí uprostred nás.
Matúš Imrich
Použitá literatúra:
Beutler, J., Il Vangelo di Giovanni. Commentario (Analecta Biblica. Studia 8; Roma 2016).
Z Evanjelia podľa Jána (1,6-8.19-28):
Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“
„Čo teda, „pýtali sa ho, „si Eliáš?“
Povedal: „Nie som.“
„Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“
Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“
Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“
Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“
To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.