Ježišova reč z evanjeliového čítania 4. veľkonočnej nedele v roku A je časťou väčšieho celku, ktorý siaha v 10. kapitole Jánovho evanjelia až po verš 21. V tomto celku môžeme ľahko vnímať jeho štruktúru, ktorá môže pomôcť k jasnejšiemu vnímaniu zmyslu textu. Zároveň môže pomôcť porozumeniu štýlu evanjelistu, ktorý sa môže zdať mätúci. Mohli by sme hovoriť o troch základných častiach:
I. – vv. 1-5 – obrazná reč
(v. 6 – prechod medzi obrazom a vysvetlením)
II. – vv. 7-10 – rozvinutie obrazu „brány“
III. – vv. 11-18 – rozvinutie obrazu „pastiera“
(vv. 19-21 – výsledok Ježišovej reči/reakcia poslucháčov na Ježišove slová)
Jánovo evanjelium má svoj charakteristický spôsob obraznej reči, pretože rozvíja viacero elementov z prvej úrovne významu textu („brána“ a „pastier“) a pripisuje ich jednému elementu z druhej úrovne významu. Povedané jednoduchšie: pre evanjelistu nie je problém prirovnať Ježiša k bráne a zároveň k pastierovi, čo sa v rámci tej istej reči môže zdať nezlučiteľné, ako je dobre vidno v slovách: „Kto vchádza bránou je pastier oviec“ (v. 2). Pozornosť tejto obraznej reči je zameraná na Ježiša a nie na jej logiku.
Ako vidno už zo samotnej obraznej reči, v jej centre je protiklad pastiera voči zlodejom a zbojníkom. Dôraz sa pritom dáva na príchod a na činnosť. Brána znamená legitímny príchod, preliezanie zas neoprávnené nárokovanie si. Činnosť je charakterizovaná hlasom a volaním, teda slovom – pastiera ovce nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. Koho hlas nepoznajú, toho nenasledujú. Zároveň by sme mohli povedať, že aj tým, koho ovce poslúchajú sa ukáže, kto je ich skutočný pastier. Pastier má osobný vzťah k ovciam, lebo ich volá po mene. Tieto charakteristiky pastiera – teda, že prichádza legitímne, sám kráča pred ovcami, ony poznajú jeho hlas a on ich pozná po mene – ukazujú na motívy jeho príchodu: „aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (v. 10). Zlodej a zbojník prelieza inokade, lebo jeho motív nie je život ovciam dať, ale ho brať („aby kradol, zabíjal a ničil“, v. 10).
Ježiš sa teda najprv identifikuje ako „brána“, doslovne „brána oviec“ (v. 7). To sa dá chápať ako „brána k ovciam“ (ako to je aj v našom preklade) alebo ako „brána pre ovce“. Verš 8, zdá sa, akoby potvrdzoval prvú možnosť, verš 9 zasa tú druhú. Ježiš nie len sám vchádza bránou, teda bez úmyslu zlodeja, ktorého charakterizuje preliezanie inokade, ale je aj sám „bránou“. To, že je „bránou k ovciam“ znamená, že jeho prístup k ovciam sa stáva modelom prístupu k človeku, ktorý mu chce dať život v plnosti. Zároveň, Ježiš je „bránou pre ovce“, aby každý, kto chce nájsť život v plnosti vedel kde ho nájde (a kto by taký život nechcel?). Ovce tak symbolizujú človeka, samozrejme bez toho aby sa chcel človek prirovnať k ovci – v centre je obraz „brány“ a „pastiera“ vo vzťahu k ovciam.
Ježišov postoj je v protiklade k tým, ktorí prišli pred ním. (Nejde tu o patriarchov, Mojžiša, alebo prorokov – tí sú v Jánovom evanjeliu vykresľovaní pozitívne.) O koho sa tu jedná nám pomôže pochopiť širší kontext tejto state. Ježišove slová o „bráne“ a „pastierovi“ priamo nadväzujú na jeho slová farizejom po uzdravení slepého od narodenia (Jn 9). Oni sa pýtajú Ježiša, či sú aj oni slepí, na čo on odpovedá: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ,Vidíme.’ A tak váš hriech ostáva“ (Jn 9,41). Farizeji sa predstavovali ako tí, ktorí vidia, teda ako tí, ktorí skutočne poznajú pravdu o Bohu, a ktorí sú autentickými vykladačmi jeho slov a zákonov. V čase písania Jánovho evanjelia, farizeji boli jediná skupina, ktorá prežila zničenie chrámu v r. 70 po Kr., a boli tak hlavnou skupinou, ktorá bola nositeľom židovskej tradície, a s ktorou najviac bolo konfrontované aj mladé kresťanské spoločenstvo. Ježišove slová o tých, ktorí prišli pred ním sú tak adresované práve im a tvrdým spôsobom odhaľujú, aké efekty na človeka má obraz Boha, ktorý prezentujú oni. V opozícii k nim teda stojí Ježiš, ktorý otvára človeku oči, aby v ňom videl pravý obraz Boha, Otca, ktorý mu dáva život v plnosti.
Slová dnešného evanjelia sú tak zároveň dôležité pre kresťanské spoločenstvo, aby sa nikdy neprestalo pýtať, či obraz Boha, ktorý zvestuje človeku je zhodný s tým Ježišovým. Základným rozlišovaním je, či prináša človeku život v plnosti.
pripravil: Matúš Imrich
Použitá literatúra:
Beutler J., Il vangelo di Giovanni. Commentario (AnBib. Studia 8; Roma 2016).
Z evanjelia podľa Jána (10,1-10):
Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.
Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam: Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.
Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“