Marek čitateľa svojho evanjelia nešetrí. Už v prvej kapitole ho po predstavení hlavnej postavy, cez stručne vyrozprávané epizódy, vťahuje do deja Ježišovho verejného účinkovania. V rámci tejto úvodnej kapitoly sa nachádza aj opis typického Ježišovho „pracovného dňa“. Ten je umiestnený v pobrežnom mestečku Kafarnaum, ktoré sa tak stáva akousi Ježišovou centrálou, „východzim bodom“ (1,21-34). Opísaným dňom je sobota a jej večer, kedy sa podľa židovského chápania končila. Minulý týždeň sme počuli o prvej časti tohto typického dňa, ktorý sa odohrával v miestnej synagóge. Tu Ježiš učil a vykonal prvý exorcizmus (1,21-28). Jeho nasledujúca činnosť sa bude zameriavať prevažne na uzdravovanie (1,29-34). Ježišov typický deň teda zahŕňa učenie, vyháňanie nečistých duchov a uzdravovanie. No vývoj deja potom naberie nečakaný smer.
Dnešný úsek (1,29-39) sa dá rozdeliť na tri časti: prvé uzdravenie (1,29-31), záverečné zhrnutie (1,32-34) a hlásanie v okolitých oblastiach (1,35-39).
Prvá časť dnešnej perikopy (1,29-31) nadväzuje ešte na synagógu, z ktorej sa Ježiš presúva „do Šimonovho a Ondrejovho domu.“ Tam nachádza Šimonovú testinú v horúčke, čo dáva podnet k prvému opisu uzdravenia v Markovom evanjeliu. Prvýkrát sa tak stretávame s touto typickou literárnou formou. Môžeme ju badať aj pri iných rozprávaniach o uzdravení. Takmer všetky majú týchto šesť základných častí, ktoré tu ilustrujem na prípade Šimonovej testinej: 1. Stretnutie a lokalita (Ježiš vchádza do domu); 2. Choroba (Šimonova testiná má horúčku); 3. Žiadosť (hovoria mu o nej); 4. Ježišov skutok (Ježiš ju dvíha za ruku); 5. Vykonanie (horúčka ju opúšťa); 6. Dôkaz (obsluhuje ich). Už toto prvé uzdravenie poukazuje na to, že navrátenie zdravia nemá byť samoúčelné. Hoci sa to nedeje pri všetkých prípadoch, tak od uzdraveného sa očakáva odpoveď. Šimonova testiná to pochopila veľmi správne, keď na uzdravenie odpovedala svojou službou. Nepriamo by sa dalo aj povedať, že bola uzdravená na to, aby ostatných mohla obsluhovať.
Druhá časť úryvku (1,32-34) začína zmenou času. „Keď sa zvečerilo, po západe slnka …“ Údaj poukazuje na koniec sobotného dňa, s ktorým je spojený zákaz vykonávania rozličných činností, akými boli aj prinášanie „chorých a posadnutých zlými duchmi.“ Na Šimonov dom sa natlačí ohromný dav. Samozrejme, že sa doňho všetci nezmestia, a tak sa priestor pri jeho dverách mení na akúsi „ambulanciu, alebo nočnú pohotovosť.“ Ježiš všetkých prijíma a zhrnutie poukazuje na jeho dve hlavné činnosti, ktoré boli v predchádzajúcej časti opísane podrobnejšie. Exorcizmus a uzdravovanie. Ukazuje sa tu teda jedno z hlavných Ježišových poslaní. Odstraňovanie závažných prekážok a obmedzení v živote ľudí, akými bola choroba či zlý duch. No prvotná senzácia a množstvo ľudí už v tejto časti načrtávajú vyššie spomenuté nebezpečenstvo samoúčelnosti a využívania zo strany miestnych. Ak by totiž Ježiš ostal v Kafarnaume, mohli by sme toto rozprávanie považovať za sľubný začiatok kariéry divotvorcu a liečiteľa, za ktorým by prichádzali davy zovšadiaľ. Nahráva to aj perspektíve sľubného zabezpečenia. No Ježiš si vyberá niečo iné.
Tretia časť (1,35-39) prichádza s nečakanou zmenou kurzu. Čas sa posúva na „včasráno, hneď na úsvite.“ Nepatrný posun v čase je však neprimeraný k zmene miesta. Je ním bližšie neurčené „pusté miesto“. Obidva údaje (skoro ráno, pusté miesto) ponúkajú priestor a čas mimo davu, ktorý Ježiš využíva na modlitbu. A to by sme mohli takisto pokladať za – pre Ježiša – dôležitý bod denného programu. Činnosť dopĺňa modlitbou. Závažnosť jej významu objasňuje rozhodnutie, ktoré z nej vyplynulo. Ježišovu samotu prerušujú Šimon a jeho spoločníci. Dopyt po ich majstrovi ich primäl, aby sa pustili do pátrania. Hneď ako ho nájdu, mu oznamujú stav záujmu v Kafarnaume. „Všetci ťa hľadajú.“ Ježiš však predstavuje iný druh „pastoračného plánu.“ Namiesto toho, aby ľudia chodili za ním sa rozhodol ísť on za nimi. Namiesto zázemia a stability si vyberá spôsob potulného. „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ Posledný verš úseku tak stručne zhŕňa jeho činnosť na viacerých miestach: „A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.“
pripravil Lukáš Durkaj
Použité zdroje:
Dubovský, P. (Ed.), Komentár k novému zákonu – Marek (Dobrá kniha; Trnava 2013)
Z Evanjelia podľa Marka (1,29-39)
Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.
I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“
On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.