Scéna príchodu Grékov hľadajúcich Ježiša sa nachádza už po jeho vstupe do Jeruzalema (Jn 12,12-19). Ide o veriacich v židovské náboženstvo, ktorí pochádzajú z pohanského prostredia a zúčastňovali sa púte na Veľkú noc. Ich žiadosť, sprostredkovaná apoštolmi Filipom a Ondrejom, dáva Ježišovi príležitosť, aby v Jánovom evanjeliu predniesol svoju poslednú verejnú reč (v. 23-36). Tá je na viackrát prerušená hlasom z neba (v. 28) a zástupom (v. 29. 34.). Jej hlavnou témou sú nastávajúce udalosti (v. 23) a ich dôsledky pre jeho nasledovníkov a ostatných.
„Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený.“ Termíny „hodina“ a „sláva (oslávenie)“, tiahnuce sa celým evanjeliom, poukazujú na vyvrcholenie Ježišovho života. Nimi Ježiš poukazoval na svoju smrť a zmŕtvychvstanie. Už v prostredí Jeruzalema dáva posledné výzvy a upozornenia na ich príchod. Atmosféra je napätá a pašie sú na spadnutie. Ježiš je na mieste, je čas Veľkej noci, veľrada na čele s Kajfášom sa rozhodla (Jn 11,45-57) a Judáša vnútorne zožiera nesúhlas s Ježišovým učením (Jn 12,1-11). Na prvý pohľad sa zdá, že situáciu má v ruke veľrada s Judášom. No skutočným Pánom nad udalosťami je Ježiš a jeho Otec. Aj to je zmyslom posledných verejných vyhlásení. Téma príchodu Grékov zároveň poukazuje aj na poslednú príležitosť, kedy sa k Ježišovi zhromažďujú ľudia. Ježiš ich nepriamo vyzýva, aby sa pred udalosťami „hodiny a oslávenia“ rozhodli. Buď ho odmietnu a pridajú sa na stranu tých, čo ho chcú odstrániť, alebo sa k nemu pripoja. No zjednotenie s Ježišom znamená nasledovanie jeho osudu. Kristus to vyjadruje aj obrazom pšeničného zrna, ktoré ak „nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Jn 12,24) Neprijatie Ježiša teda znamená akúsi sebaexkomunikáciu z jeho spoločenstva. Taký človek ostane sám. Zotrvanie v spoločenstve však vyžaduje „padnutie na zem“ a „odumretie“. Je to jasný náznak Ježišovej smrti a zdieľanie jeho utrpenia v budúcnosti zo strany učeníkov. No len tak možno dospieť k „veľkej úrode“.
Smrť na kríži je podľa Ježiša nevyhnutná v tom zmysle, že sa pre ňu rozhodol a je podľa Otcovej vôle. Len to dodá zrnám možnosť rozmnoženia sa. Ježiš to vyjadruje aj výrokom: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12,32) Zmyslom vyvýšenia na kríži je aj zhromaždenie tak židov ako aj pohanov. Ako už pred tým prorokoval Kajfáš, „že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti.„ (Jn 11,51-52) Kríž takto otvára bránu do neba a do pravého spoločenstva toho, „čo zostúpil z neba, Syn človeka.“ (Jn 3,13)
Posledná výzva pred Veľkou nocou. Je historická, ale zároveň aj každoročne aktuálna.
pripravil Lukáš Durkaj
Z Evanjelia podľa Jána (12,20-33):
Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“
Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.
Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.
Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“
A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“
Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“
Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“
To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.