Naša nedeľná lektúra Apokalypsy sa chýli pomaly ku koncu. Už druhý týždeň za sebou sa nachádzame v predposlednej kapitole tejto najtajomnejšej knihy Nového Zákona. V jej závere sa po katastrofických scénach vizionárovi predstavuje ako to bude vyzerať, keď nakoniec definitívne vyhrá dobro.
Jedným z hlavných motívovo celej knihy je boj medzi diablom a Baránkom, ktorý predstavuje zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. A hoci sa počas značnej časti čítania textu zdá, že navrch majú nepriatelia Boha, finálna konfrontácia vyústi v prospech tých, ktorí boli verní Ježišovi a trpezlivo znášali všetky formy trápenia a prenasledovania. Konečné víťazstvo a súd prerozdelí všetkých ľudí, nadprirodzené bytosti a mocnosti na dve skupiny, ktorým budú určené patričné miesta na trávenie večnosti. Drak (diabol), šelmy a všetci čo s nimi kolaborovali, podľa prísľubu tejto knihy, skončia v ohnivom jazere (porov. Zjv 20, 10-15). Pre všetkých verných je zasa pripravený nový svet (nebo a zem) (Zjv 21,1-8) a mesto, v ktorom budú bývať. Autor ho identifikuje ako Jeruzalem a jeho opis je predmetom nášho liturgického výberu.
Zo Zjavenia (21, 10-14. 22-23):
Anjel ma v duchu preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.
Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. A mesto nepotrebuje ani slnko ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok.