V práve prežívanom Jubilejnom roku milosrdenstva sa znovu do zvýšeného záujmu veriacim predkladajú skutky či diela milosrdenstva. Tie sa v tradícii Cirkvi katalogizovali a dnes sú nám známe ako Skutky telesného a duchovného milosrdenstva. V každej skupine sa nachádza sedem vybraných skutkov lásky k blížnemu, ktorých praktizovanie Cirkev v každom čase odporúčala. Pôvod týchto skutkov milosrdnej lásky možno nachádzať už v biblickej tradícii. Veď už ako samotné motto jubilea bol vybraný Ježišov príkaz „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36). Chcel by som vám teda ponúknuť stručný prehľad a zamyslenie o tom, ako sa o jednotlivých skutkoch zmieňuje Sväté Písmo.
Začnime prvým v zozname skutkov telesného milosrdenstva. „Dávať jesť hladným.“ Hladomor bol v biblických časoch veľmi silným a negatívnym fenoménom, ktorý ovplyvňoval osudy ľudí a celých národov. Často bol vnímaný ako trest, ktorý Pán zosiela na hriešnikov (porov. 2Kr 8,1; Am 8,11; Dt 28, 22n etc.). S odstupom ho však ale môžeme vidieť aj ako nástroj, ktorým sa riadili dejiny vyvoleného národa (porov. Gn 45, 5-8). Už pri patriarchoch bol faktor nedostatku potravy tým, čo nútil Abraháma (porov. Gn 12, 10n) a jeho syna Izáka (porov. Gn 26, 1n) zmeniť dočasne miesto svojho pobytu. Najvážnejší dôsledok mal hlad v prvotných dejinách pri presťahovaní sa Jakubových synov aj so svojím otcom z krajiny Kanaán do Egypta, kde sa ich ujal ich kedysi stratený brat Jozef. Ten na Boží podnet zabezpečil egyptskú krajinu v čase hladu a dohliadol na to, aby sa mohli zachrániť aj okolité národy (porov. Gn 41, 55-57). Ako z biblického rozprávania vieme, bratia sa so svojimi rodinami už do rodnej krajiny nevrátili a ich potomstvo ostalo na dlhú dobu žiť v Egypte, čo vyústilo do udalosti starozákonného exodu.
Hlad zakúšali Izraeliti aj počas svojho formovania na púšti. Takto ako národ mohli už veľmi skoro prijať túto formu milosrdenstva od svojho Boha, keď „im pršala manna za pokrm a dal im chlieb z neba … a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, okrídlené vtáky ako morský piesok. … nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, splnil im, čo si žiadali.“ (Ž 78, 24. 27. 29.) Milosrdenstvo voči blížnemu sa stalo významnou črtou Zákona, ktorý obsahoval množstvo noriem sociálneho charakteru. „Chudobní nebudú chýbať v krajine, kde budeš bývať, preto ti nariaďujem, aby si otváral svoju ruku núdznemu a svojmu chudobnému bratovi, ktorý bude s tebou bývať v krajine.“ (Dt 15,11) Známa je pasáž Tóry z „Kódexu svätosti“ v knihe Levitikus, ktorá prizvukovala na prax pri žatve a oberačke nechať zbytky plodov na poli a vo vinici, aby sa nimi mohli nasýtiť cudzinci a chudobní (porov. Lv 19, 9-10).
Motív kŕmenia hladných neskôr zosilnel v múdroslovnej a prorockej literatúre Starého zákona, kde bol ako skutok lásky k blížnemu niekedy vyzdvihovaný nad kultickú dokonalosť, akou bol napríklad pôst. „A nie toto je pôst, aký som si vyvolil: … Lámať hladnému svoj chlieb, … ak dáš svoj chlieb hladnému a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie.“ (Iz 58, 6, 7, 10). U proroka Ezechiela je skutok menovaný medzi kritériami, ktorými sa odlišuje spravodlivý od hriešnika, čo má za následok život či smrť dotyčného človeka (porov. Ez 18, 7). Na toho, „kto vie dobrým okom pozerať, lebo dáva chudákovi zo svojho chleba“ (Prís 22, 9) spočinie požehnanie. Zbožný Izraelita bol vyzývaný deliť sa s jedlom s tým, kto bol v nedostatku, aj keby to bol jeho nepriateľ (porov. Prís 25, 21).
Nasýtenie hladného, ako príkaz lásky pre každého Kristovho učeníka, sa v Novom zákone najintenzívnejšie vyníma v Ježišovej eschatologickej reči, ktorá sa nachádza u Matúša. Tí, ktorí na konci časov pri opise posledného súdu budú stáť po pravici sudcu, budú z jeho úst počuť aj slová: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť“ (Mt 25, 35) Kristus sa tu stotožňuje so všetkými núdznymi. Tak povzbudzuje čitateľov k záslužným skutkom, ktoré na konci rozhodnú o ďalšom údele každého človeka.
Osobitnú pozornosť si v rámci nami rozoberanej témy zasluhuje aj fakt, že aj samotný Ježiš počas svojho účinkovania zázračne nasýtil zástupy. Táto udalosť sa nachádza vo všetkých kánonických evanjeliách (porov. Mt 14, 13-21; Mk 6, 30-44; Lk 9, 10-17; Jn 6, 1-13). Marek a Matúš hovoria dokonca o opakovaní zázraku (porov. Mk 8, 1-10; Mt 15, 32-39). Rozprávanie nadväzuje na starozákonnú pasáž, kde podobné znamenie vykonal prorok Elizeus (porov 2 Kr 4, 42-44). Pri každom opise rozmnoženia chlebov a rýb čítame o starosti Ježiša o zástup, ktorý je zmorený hladom po dlhom počúvaní jeho slova. Najprv však zjavne nesplniteľnou úlohou nasýtiť množstvo ľudu poveruje svojich učeníkov. Tí mu spočiatku oponujú, ale po krátkom dialógu predstavujú svoje minimum zdrojov, ktorými disponujú. Tie Ježiš berie do rúk a skrze modlitbu a požehnanie ich rozmnožuje do takej miery, že sa nejaká časť vždy zvýši.
Cirkev si takto od prvotných čias (porov. Jak 2, 15) biblický príklad i príkaz dávať jesť hladným brala ako povinnosť. Nechápala ho však ako záväzok definitívneho odstránenia hladu vo svete. Podobným pokušením musel prejsť aj samotný Kristus (porov. Mt 4, 2-4; Lk 4, 2-4). Chápala a chápe ho ako znamenie Božieho kráľovstva a sprítomňovanie Božej lásky medzi nami.
Pripravil: Lukáš Durkaj
Použitá literatúra:
Leon-Dufour, X. (edit.), Slovník biblickej teológie (Trnava 2015).