Prežívame dni Zjavenia Pána, do ktorého patrí aj udalosť Ježišovho krstu. V dnešnom úryvku sa viackrát hovorí o zjavení. Na jednej strane, hneď v úvode, sa poukazuje na to, čo sa už zjavilo. Je to Božia milosť, ktorá sa dá rozumieť aj ako priazeň, veľkorysý skutok, dobrodenie. Táto milosť prináša spásu a to nielen niektorým, ale všetkým ľuďom. Čo sa touto milosťou myslí, pomáha chápať označenie Ježiša ako Spasiteľa v ďalšom slede textu – táto milosť je bližšie určená ako prinášajúca spásu a Ježiš je označený ako Spasiteľ. Božie dobrodenie voči ľuďom, ktorým chce dopriať spásu, našlo svoje vyjadrenie v udalosti Ježiša. Keďže táto milosť vychováva, myslí sa tu na udalosť vtelenia Božieho Syna v jej celistvosti, teda aj s jeho posolstvom, s evanjeliom. Jeho prijatie má konkrétny vplyv na život toho, kto ho prijal – odvádza od starého spôsobu života a privádza k životu novému (porov. 2,12).
Vyjadrenie „v tomto veku“ naznačuje, že ovocie prijatia tejto milosti bude mať presah do veku iného. Prijatie evanjelia spôsobuje, že veriaci očakáva blahoslavenú nádej a zjavenie sa slávy veľkého Boha (2,16). Tu sa v texte znova hovorí o zjavení, čo nám však neumožňujú vnímať všetky naše preklady (katolícky, ekumenický a Roháčkov majú „príchod slávy“). V úvode sa hovorilo o zjavení, ktoré sa už uskutočnilo a v závere úryvku je doplnené o očakávanie zjavenia, ktoré ešte len má nastať. Zjavila sa už Božia milosť, teda Božia priazeň voči všetkým ľuďom sa stala známou a konkrétnou v Ježišovi. To však z Božej strany voči človeku nie je všetko. Prijatie jeho priazne so sebou prináša aj nádej na zjavenie sa jeho slávy, na ktorej bude mať človek účasť. Táto očakávaná sláva je rovnako Božia ako Ježišova. Tým sa zdôrazňuje Ježišovo božstvo. …
Z Listu Títovi (2,11-14; 3,4-7):
(2,11) Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom (12) a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, (13) a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, (14) ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch.
(3,4) Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, (5) spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, (6) ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, (7) aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života.