Zamyslenie – 1. adventná nedeľa v roku B (1 Kor 1,3-9)

Úryvok z Prvej adventnej nedele vynecháva prvé dva verše, v ktorých sa spomínajú autori a adresáti listu, čo sú klasické prvky kompozície listov v antike. Tretí verš obsahuje pozdrav, čo je ďalší klasický prvok stavby listu, avšak v tomto prípade nie je formulovaný zvyčajným spôsobom. Bežne sa v listoch používal pozdrav χαίρειν [chairein], čo je neurčitok od slovesa χαίρω [chairo], ktoré znamená „radovať sa“, ale v prípade použitia na úvod listu sa skôr prekladá ako „pozdravy“. Môžeme to vidieť aj v samotnom Novom zákone v liste, ktorý adresujú účastníci koncilu v Jeruzaleme Cirkvi v Antiochii v Sk 15,23, alebo aj v úvode Jakubovho listu. Pavol buduje na tomto klasickom, profánnom spôsobe pozdravu vo vtedajšom grécky hovoriacom svete a urobí z neho nielen kresťanský pozdrav, ale aj čosi ako modlitbu: χάρις ὑμῖν [charis hymin], „milosť vám“. Spojenie s klasickým pozdravom vidieť ľahko v spoločnom koreni slova, avšak v prípade Pavlových listov už nejde len o zdvorilé vyjadrenie pozdravu, ale o prianie, či lepšie povedané o zvolávanie milosti od Boha a Ježiša Krista zároveň. …