Pri pohľade na výber veršov do dnešného druhého čítania zaujme skutočnosť, prečo sa v aj tak už dosť krátkom úryvku vynecháva polovica 3. verša a 4. verš. Tie obsahujú zmienku, že Pavol adresátom o zjavení tajomstva, o ktorom aj tu hovorí, už kedysi krátko napísal, a že sa v tom môžu dozvedieť čosi viac o tom, ako on toto tajomstvo chápe. Aký text presne sa má namysli, nie je však jasné. Liturgia túto zmienku zjavne vynecháva preto, lebo sa nezdá dôležitá pre pochopenie textu a mohla by skôr pôsobiť rušivo.
Pred tým ako autor povie o aké tajomstvo vlastne ide, zdôrazní jeho pôvod. Najprv sa hovorí o Pavlovi samotnom, že ono tajomstvo sa mu stalo známym skrze zjavenie. Zdôrazňuje sa teda, že nejde o jeho výmysel, ale že má nadprirodzený pôvod. To sa potvrdzuje aj pasívnym vyjadrením v gréčtine ἐγνωρίσθη [egnoristhe]. V našom katolíckom preklade sa toto sloveso prekladá ako „dozvedel som sa“, no doslovnejšie by sme ho mohli preložiť slovami „bolo mi oznámené/dané vedieť“. …
Z Listu Efezanom (3,2-3a.5-6):
(2) Veď ste azda počuli o dare Božej milosti, ktorý som dostal pre vás: (3) lebo zo zjavenia som sa dozvedel tajomstvo. … (5) Ono v iných pokoleniach nebolo ľuďom známe tak, ako sa teraz v Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom: (6) že pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium.