Viaceré umelecké stvárnenia vianočných udalostí opísaných v Biblii zobrazujú scénu klaňania pastierov inšpirovanú Lukášovým evanjeliom. Slávni majstri ako Caravaggio, El Greco, Murillo a iní sú autormi obrazov pod názvom „Adorácia pastierov“ alebo „Klaňanie pastierov.“ Aj v odbornej literatúre k Novému zákonu sa ojedinele objaví názor, ktorý spomína klaňanie pastierov. Nasledujúce riadky ponúkajú odpoveď na otázky, ktoré sú možno kladené zriedka: Kde hovorí evanjelista Lukáš o adorácii pastierov pri dieťati? Ako to vlastne bolo s tým klaňaním? Nepripisuje náhodou pastierom inú funkciu?
Epizóda o pastieroch sa nachádza iba v Lukášovom evanjeliu (2,8-20) po opise Ježišovho narodenia v Betleheme (2,1-7). Títo pastieri nevystupujú na žiadnom inom mieste, a to ani v Lukášovi, ani v iných evanjeliách. Stať sa skladá z dvoch sekcíí a jej základnou charakteristikou je fakt, že v prvej (2,8-15) sú pastieri adresátmi anjelského posolstva o narodení, identite a funkcii dieťatka a v druhej (2,16-20) jeho odovzdávateľmi. Celou perikopou sa vinie séria slovies hovorenia. V prvej časti hovoria anjeli k pastierom a v druhej – opakujúc anjelskú zvesť – hovoria pastieri k Márii, Jozefovi a iným (neznámym) postavám pri jasliach.
Perikopa sa začína zjavením anjela a zažiarením Pánovej slávy pri skupine pastierov strážiacej stáda pri Betleheme (2,8-9). Cieľom nečakaného nočného anjelského zjavenia je komunikácia s pastiermi. Evanjelista podčiarkuje, že anjel pastierom „povedal“ (2,10), aby sa nebáli, pretože „vám oznamujem veľkú radosť“ (2,10): v Betleheme sa dnes narodil Spasiteľ, ktorý je Pánom a Mesiášom. Pastierom je ďalej oznámené, podľa akého znamenia Spasiteľa nájdu – bude to dieťatko uložené v jasliach. Zvesť prvého anjela je následne doplnená anjelským zástupom, ktorý „chválil Boha a hovoril“ (2,13) o účinku Spasiteľovho príchodu na svet. Jeho narodenie prinesie slávu na výsostiach Bohu a pokoj (t. j. spásu) na zemi ľuďom, v ktorých má Boh zaľúbenie. Od anjelov sa pastieri dozvedajú, že sa síce Izraelu narodil Spasiteľ, ale jeho narodenie neprinesie osoh iba vyvolenému ľudu, ale širšej skupine, ktorú evanjelista označuje ako „ľudia Božej obľuby.“ Na tomto mieste sa možno čitateľ prekvapí, pretože zaužívaný slovenský preklad „ľuďom dobrej vôle“ nie je verný gréckej pôvodine. Text hovorí o ľuďoch, na ktorých spočíva Božia obľuba, nie o tých, ktorí sú charakterizovaní dobrou vôľou, t. j. pozitívnou dispozíciou k Bohu alebo iným. Uvedenú skupinu „ľudí Božej obľuby“ vytvárajú v Lukášovej stratégii tí židia a pohania, ktorí pozitívne prijmú Spasiteľov príchod a následne zakúsia jeho pokoj – spásu. Dominantnú líniu v prvej časti pastierskej epizódy predstavuje komunikácia nebeského sveta s pozemským – anjeli pastierom odovzdávajú posolstvo o tom, kto sa práve v Betleheme narodil a čo jeho narodenie bude pre ľudstvo znamenať.
V druhej časti epizódy sa pastieri odoberajú do Betlehema. Aj tu sa kladie dôraz na hovorenie a používajú sa slovesá hovorenia. V prvom rade pastieri v dialógu medzi sebou odôvodňujú svoju návštevu snahou overiť to, čo sa stalo – „to, čo nám Pán oznámil“ (2,15). Po nájdení Márie, Jozefa a dieťatka (2,16) im pastieri „oznámili slovo, ktoré im bolo povedané o tomto dieťatku“ (2,17). Tak sa v príbehu objavuje nádherná dynamika: pastieri oznamujú pri mieste Ježišovho narodenia to, čo im oznámil Pán prostredníctvom anjelov. Z pastierov sa tak stávajú anjeli, zvestovatelia, alebo – povedané iným jazykom – pastieri preberajú funkciu anjelov. Oni sú médiom, cez ktoré sa Mária a Jozef dozvedajú, že spasiteľský význam ich dieťatka prekračuje hranice etnika vyvoleného ľudu. Slová pastierov vyvolajú údiv tých, ktorí sú pri jasliach. Oni sa čudujú nad tým „čo im bolo od pastierov povedané“ (2,18), ale Mária si „tieto slová strážila a vo svojom srdci si ich spájala (uvažovala)“ (2,19) s tým, čo jej pred Ježišovým počatím povedal anjel Gabriel. Text je na tomto mieste potrebné vnímať v súvislosti s prvým anjelským zvestovaním. Pred Ježišovým narodením oznámil anjel Márii, že jej syn bude sedieť na Dávidovom tróne naveky, ako vládca nad Izraelom. Po Ježišovom narodení oznamujú pastieri Márii, že jej syn prinesie spásu aj mimo Izraela. Tieto dve zvestovania si Mária spája a uvažuje nad nimi. Po vykonaní svojej misie sa pastieri „vrátili“ (2,20) – chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli „tak ako im bolo povedané.“ Analogickým spôsobom ukončil evanjelista misiu anjelov, ktorí po odovzdaní posolstva „odišli od nich do neba“ (2,15). Po odkomunikovaní posolstva o Ježišovi sa aj anjeli aj pastieri vracajú na miesto, odkiaľ prišli, čím evanjelista naznačuje, že ich funkcia je podobná.
Pri pozornom čítaní pastierskej epizódy môže čitateľ zažiť mierne prekvapenie, pretože márne čaká na adoráciu dieťatka zo strany pastierov. Sloveso „klaňať sa, pokloniť sa“ sa v texte neobjavuje. Lukáš nepripisuje pastierom takúto funkciu. Namiesto toho ich robí novými informátormi – „anjelmi v ľudskej podobe“ – , ktorí Márii odovzdávajú správu prijatú od anjelov. Idylickú vianočnú pastiersku scénu nestvárňuje ako úkon klaňania, ale ako nové zvestovanie, ktoré doplňuje to, čo Márii skôr povedal anjel Gabriel.
Juraj Feník