Všetci štyria evanjelisti sa zmieňujú o existencii nápisu na kríži pri opise Ježišovho ukrižovania. Tento evanjeliový detail odráža rozšírenú, aj keď nie nevyhnutne a dôsledne zachovávanú rímsku prax zverejňovania viny odsúdených zločincov. Použitie nápisu pri ukrižovaní bolo spôsobom ako informovať verejnosť o vine popraveného zločinca, čo mohlo spĺňať aj zastrašujúcu funkciu. Nápis bol typicky vyhotovený červenou alebo čiernou farbou na drevenej tabuľke a jeho samotná frazeológia bola pomerne voľná, občas so sarkastickým podtónom. Pred umiestnením na kríž mohol byť titul nesený pred odsúdencom počas cesty na miesto ukrižovania, alebo zavesený na jeho krku.
Marek (15:26) a Lukáš (23:38) používajú termín epigraphē (nápis), Matúš (27:37) hovorí o aitia (dôvod ukrižovania), a Ján (19:19) vyberá termín titlos (oznámenie, nápis, titul). Okrem odlišnej terminológie pre samotný nápis vykazujú medzi sebou evanjelisti rozdiely v konkrétnom situovaní nápisu. Marek vôbec neuvádza, kde sa nápis nachádzal (15:26), iba ho vo svojej správe spomína. Lukáš píše, že nápis bol „nad ním,“ t. j. nad Ježišom (23:38). Podľa Matúša bol dôvod odsúdenia položený „nad jeho hlavou“ (27:37). Nakoniec Ján špecifikuje, že Pilát umiestnil nápis „na kríž“ (19:19). Evanjelisti ďalej uvádzajú, že nápis bol čitateľný tými, ktorí boli svedkami ukrižovania. Pri umeleckom stvárnení ukrižovania (maľby, sochy, kríže) sa nápis štandardne vyobrazuje ako upevnený (klincom) na vrchnú časť kríža nad Ježišovu hlavu, čo v podstate súhlasí s evanjeliovým opisom. Medzi evanjelistami badať rozdiely aj v samotnom znení nápisu. Marek: „Kráľ Židov.“ Matúš: „Toto je Ježiš, kráľ Židov.“ Lukáš: „Tento je kráľ Židov.“ Ján: „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov.“ Okrem Jánovej verzie sa z textov nedá hneď usúdiť, kto bol autorom nápisu, aj keď sa pravdepodobne má predpokladať, že to boli rímski vojaci.
Epizóda o nápise na kríži má významnú funkciu v Jánovom evanjeliu. To vyplýva už z jednoduchého štatistického pozorovania: zatiaľ čo každý z troch synoptických evanjelistov venuje nápisu jednu jedinú vetu, čo budí dojem bezvýznamnej poznámky popri hlavnom rozprávaní, Ján rozpracúva scénu priam ako dramatickú epizódu, ktorá má rozsah štyroch veršov (Jn 19:19-22), a stvárňuje ju ako argumentáciu (názorový stret) medzi veľkňazmi a Pilátom ohľadom nápisu na kríži.
Ján v prvom rade ako jediný z evanjelistov prisudzuje vyhotovenie nápisu Pilátovi. Aj keď určite máme do činenia s delegovaním zhotovenia titulu—sám Pilát fyzicky nápis nevyhotovuje, ale niekoho poveruje—evanjelista jeho predstavuje ako autora nápisu. Jánova formulácia nápisu, „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov,“ má slávnostnejší charakter ako verzie u synoptikov a reflektuje ju skratka INRI (Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum) známa z našich krížov. Pilátov nápis z jeho osobného pohľadu skutočne označuje Ježišovu vinu. Pilát Ježiša pravdepodobne vníma ako uzurpátora politickej moci v zmysle crimen maiestatis—zločinu proti cisárskemu majestátu a posmešne ho nápisom označuje za kráľa Židov. Jeho gesto je však v perspektíve evanjelistu proklamáciou Ježišovho kráľovského statusu. Tento je už skôr témou rozhovoru medzi Ježišom a Pilátom (18:33-38). Na otázku Piláta, či je židovský kráľ (18:33), odpovedá Ježiš v podstate afirmatívne, pričom špecifikuje, že jeho kráľovské postavenie neznamená politickú moc (v konkurencii voči Rímu), ale jeho kráľovstvo je z iného sveta (18:36). Ježiš je kráľ v zmysle príchodu na svet kvôli svedectvu pravde. Vyhotovením nápisu Pilát paradoxne odhaľuje a potvrdzuje pravdu o Ježišovom kráľovskom postavení, ktoré kulminuje jeho vyzdvihnutím na kríž. Toto vyzdvihnutie je Ježišovou intronizáciou—vystúpením na jeho kráľovský trón.
Vyhotovenie titulu sa stretáva zo silnou opozíciou zo strany židov, ktorí majú prístup k nápisu (19:20). Ich odmietanie nápisu je vysloveným nesúhlasom s Ježišovým kráľovským postavením (nad nimi), čo sa pretavuje do nátlaku na Piláta zmeniť znenie nápisu do formy Ježišovho osobného názoru o sebe. Pilát však neustupuje a rezolútne stojí za znením nápisu slovami „Čo som napísal, to som napísal.“ Tieto slová sú vyjadrením jeho prokurátorskej authority a trvácnosti nápisu. Písomné potvrdenie Ježišovho kráľovského postavenia zostane nezmenené a bude navždy platné ako prorocká, paradoxná výpoveď pohanského Piláta. Gestom vyhotovenia nápisu, ktorý ohlasuje Ježišovu kráľovskú hodnosť, sa Pilát vlastne stáva „svätopiscom.“ Tak ako o Ježišovi písal Mojžiš a proroci (porov. Jn 5:46), pri ukrižovaní o ňom píše Pilát a v optike štvrtého evanjelia tým pádom figuruje ako Ježišov svedok.
Nápis sa podľa Jána objavuje v trilinguálnej forme. Hebrejčina bola jazykom hebrejských Písem, latinčina jazykom Piláta rímskeho prokurátora a gréčtina jazykom, v ktorom sa posolstvo o Ježišovi ohlasovalo a zapisovalo. Symbolická funkcia trojjazyčnosti je zrejmá: evanjelista podčiarkuje univerzálnosť nápisu a zmienka o troch jazykoch vsúva do epizódy rozmer celosvetovej proklamácie Ježišovho kráľovského postavenia.
Zmienka o troch jazykoch nápisu na kríži povoľuje v závere preniesť článok na novú úroveň. Výučba biblických jazykov vo forme intenzívnych letných kurzov bola zameraním Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta v Košiciach (C-SBBS KE/www.biblia.rimkat.sk) počas uplynulých rokov. Tento rok prichádza ponuka v podobe úvodu do gréčtiny, hebrejčiny a aramejčiny. A tá je vlastne pozvaním pre tých čitateľov, ktorí by mali o uvedené jazyky záujem. Poznanie biblických jazykov je nevyhnutným predpokladom pre serióznejšiu prácu so Sv. Písmom. Ich znalosť otvára dvere k lepšiemu vnímaniu biblického sveta a kultúry a predovšetkým k hlbšiemu pochopeniu biblického posolstva. A pravidelný kontakt s Božím slovom, ktoré je primárnym prameňom pre naše poznanie Boha a jeho Syna, musí byť nevyhnutným pilierom nášho kresťanského životného štýlu.
Juraj Feník
C-SBBS KE
Použitá literatúra:
Raymond E. Brown:
The Death of the Messiah. From Gethsemane to the Grave: A Commentay on the Passion Narratives in the Four Gospels
Ignace de la Potterie:
The Hour of Jesus: The Passion and the Resurrection of Jesus According to John