Typickým štýlom starozákonných prorokov je striedanie varovaní pred súdom s prísľubmi budúcej slávy a obnovy. Kým prvé upozorňovali na zničenie, druhé dávali poslucháčom nádej, ktorá je hlavnou témou adventného obdobia, v ktorom očakávame príchod záchrancu. A kto iný by mal byť vhodnejším prorokom na túto úlohu ako Izaiáš, vynikajúci básnik Starého zákona. Čítanie dnešnej nedele je vybrané z prvej časti jeho knihy (k. 1-12), ktorá predstavuje záhubu i budúcnosť Jeruzalema a Judska. Náš pohľad takto padá na prvých 5 veršov druhej kapitoly.

V jej začiatku sa nám predstavuje vízia toho, čo nastane potom, až sa naplnia slová z prvej kapitoly, ktorá je plná obrazov hrôz, vojen a zabíjania. Táto druhá vízia zobrazuje nový Jeruzalem, ktorý má byť v budúcnosti postavený na vrchu, ktorý symbolicky odkazuje na geograficky Sion.  Tento nový Jeruzalem už nebude obliehaný nepriateľmi, ale bude prekypovať životom a atraktívnosťou. Táto hora bude sídlom Boha, ktorý bude súdiť nielen Izrael, ale všetky národy. Júda a Jeruzalem sa tak už nemusia báť pohanov, ktorí sa v prvej kapitole na neho hrnuli so zlovestnými úmyslami. (porov. Iz 1,8)

Z knihy proroka Izaiáša (2,1-5)

Videnie Izaiáša, syna Amosovho, o Judei a Jeruzaleme.
Stane sa v ostatných dňoch: Vrch s Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky.
Budú k nemu prúdiť všetky národy, prídu k nemu mnohé kmene a povedia: „Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha! Nech nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“ Lebo zo Siona vzíde zákon a z Jeruzalema Pánovo slovo.
On bude súdiť národy a naprávať početné kmene, takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice a zo svojich kopijí kosáky. Národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa priúčať boju. Hor‘ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!