Bohoslužba slova sa v prvej fáze adventu zameriava na texty s eschatologickou perspektívou, najmä na druhý príchod Krista. Také je evanjelium Prvej adventnej nedele, a aj druhé čítanie z Pavlovho Listu Rimanom má toto zameranie.
Tento list patrí medzi tie, ktoré pochádzajú priamo od Pavla. Zdá sa pravdepodobné, že ho Pavol píše z Korintu na konci svojej tretej misijnej cesty, krátko pred tým ako sa odoberie na svoju poslednú návštevu Jeruzalema, teda niekedy okolo roku 57 po Kr. Pavol už zároveň nie je ďaleko od svojej smrti. Pavol píše kresťanskému spoločenstvu v Ríme, ktoré on sám nezaložil; existuje tam už nejaký čas. Nevieme, kto založil cirkev v hlavnom meste vtedajšieho sveta, ale vieme, že povstala zo židovstva a najprv sa prezentovala najmä ako jeho frakcia. Spory ohľadom „istého Chresta“ dokonca podnietili cisára Klaudia, aby okolo r. 49 dal vyhnať židov z Ríma (či všetkých alebo len niektorých nie je úplne jasné). Avšak v čase, keď Pavol píše tejto cirkvi list, je už zložená z členov pochádzajúcich jak zo židovstva, tak aj z pohanstva. …
Z listu apoštola Pavla Rimanom (13,11-14):
(11) Však viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. (12) Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. (13) Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, (14) ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.