Zamyslenie – 1. pôstna nedeľa v roku C (Lk 4, 1-13)

Pôstne obdobie sa už tradične začína evanjeliom o Ježišovom pokúšaní na púšti. Všetci traja synoptici ho poznajú a dávajú ho na začiatok Ježišovho verejného účinkovania, hneď po tom čo bol pokrstený v Jordáne (Lukáš tu ešte vkladá Ježišov rodokmeň). Jánovo evanjelium takúto epizódu vôbec nepozná. Marek je veľmi stručný. Ten len povie, že Ježiš bol na púšti štyridsať dní a satan ho pokúšal, bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali (Mk 1,12-13). Neposkytuje žiadne ďalšie detaily. Matúš a Lukáš majú známe tri pokúšania, avšak v inom poradí. Lukáš kladie pokušenie spojené s Jeruzalemom a chrámom na koniec, kdežto u Matúša je na druhom mieste. Ako uvidíme, Lukáš má na to pravdepodobne svoj dôvod.
Ako sme už poukázali tento príbeh vždy nasleduje po Ježišovom krste v Jordáne. U Lukáša je toto prepojenie zvlášť viditeľné. Pri krste v Jordáne na Ježiša zostúpi Duch Svätý – pokúšanie na púšti sa začína slovami: „Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého,“ (Lk 4,1). Pri krste zaznel z neba hlas: „Ty si môj milovaný Syn…“ (Lk 3,22) – pri pokúšaní sa dva z troch prípadov týkajú Ježišovho synovstva: „Ak si Boží Syn…“ (Lk 4,3.9).
Apropo, to pokúšanie: V Lk 4,2 text doslovne hovorí, že Ježiš: „bol pokúšaný diablom“. Gréčtina tak ako hebrejčina nerozlišuje medzi skúšaním a pokúšaním. Grécke sloveso πειράζω (peirázo), ktoré sa tu používa znamená „skúšať niečo“, „pokúšať sa o niečo“, „skúmať“, „podrobovať skúške“, a v špecifickom význame aj „pokúšať“, „zvádzať“. V SZ je to však predovšetkým Boh, ktorý skúša. Skúša napr. Abraháma (v gr. preklade SZ sloveso πειράζω) v stati o zviazaní Izáka (Gn 22,1). Na púšti, keď má ľud hlad Boh im dáva mannu, ktorú si majú zbierať len na deň. A Boh tu hovorí: „Týmto ho chcem podrobiť skúške (opäť sloveso πειράζω) či bude kráčať podľa môjho zákona alebo nie“ (Ex 16,4c). Kniha Deuteronómium zhŕňa túto skúsenosť ľudu na púšti takto: „A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal (ἐκπειράζω/ekpeirázo) a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst.“ (Dt 8,2-3) Tu vidíme ďalšiu podobnosť s dnešným evanjeliom. Boh vodí ľud štyridsať rokov po púšti – Duch vodí Ježiša štyridsať dní po púšti. Boh ľud skúšal hladom – Ježišovo najväčšie pokúšanie prichádza, keď vyhladne. Ježiš zaháňa prvé pokušenie citátom z tejto state. Pri putovaní púšťou to bol Boh, ktorý vyriešil hlad ľudu. Tu je Ježiš pokúšaný, aby sa nespoliehal na Otcovu pomoc, na svoje synovstvo, ale aby vyriešil svoj hlad sám, aby sa v svojej núdzi postaral sám o seba.
Druhému pokušeniu sa dnes osobitne venovať nebudeme, ale prejdeme hneď k tretiemu, ktoré sa tiež vyslovene týka Ježišovho synovstva. Lukáš pravdepodobne preto kladie toto pokušenie na záver, lebo je úzko spojené so záverom Ježišovho života, ktorý sa má odohrať v Jeruzaleme. Ako vhodne poznamenáva J. Nolland ide tu o súkromný dialóg medzi Ježišom a Diablom a teda netreba v tomto prípade vidieť pokušenie v zmysle akéhosi predstavenia pre davom, aby bol ním oslavovaný. Diabol Ježiša vezme do Jeruzalema, na vysoký bod chrámu a nabáda ho, aby sa vystavil smrti a tak vyskúšal svoje synovstvo. Diabol ho berie do chrámu, ktorý mal byť znamením Božej prítomnosti – kde lepšie by sa Boh mal postarať o svojho Syna? Veď ak je Božím synom, Boh ho zachráni. Skôr tu teda ide o to, že Ježiš je pokúšaný chápať svoje synovstvo tak, že bude zachránený od smrti. Je nabádaný vyskúšať Boha, ktorý by mal potvrdiť či myslel naozaj vážne svoje slová pri Ježišovom krste o tom, že je jeho Synom tak, že ho od smrti zachráni. Ježiš sa tu svojou reakciou nepodobá ľudu na púšti, ktorý v svojom hlade a smäde skúšal/pokúšal Boha (πειράζω), či sa o neho dokáže postarať (Ex 17,7; pozri aj Ž 77,18). Stavia sa tu do poslušnosti slovu a odpovedá Písmom: „Nebudeš pokúšať (ἐκπειράζω) Pána, svojho Boha,“ (Lk 4,12; pozri Dt 6,16) a  a na kríži, pred tým ako posledný krát vydýchne povie: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha,“ (Lk 23,46). Posledné Ježišove slová v situácii, v ktorej ho Boh od smrti nezachránil sú slová, v ktorých sa identifikuje ako Syn!

Pripravil: Matúš Imricha

Nolland, J., Word Biblical Commentary: Luke 1:1-9:20 (WBC 35A; Dallas 2002).
Panczová, H., Grécko-slovenský slovník od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).