Slová z Prvého Petrovho listu, ktoré sú vybraté do druhého čítania na Prvú pôstnu nedeľu v roku B súvisia s prvým čítaním, v ktorom čítame o Božej zmluve s Noemom po potope sveta. Druhé čítanie tiež spomína Noema a vody potopy. Takýto súzvuk prvého čítania s druhým je v liturgii skôr výnimkou; zväčša súvisí prvé čítanie s evanjeliom. Keďže sa Pôstne obdobie zvlášť spája s bezprostrednou fázou prípravy katechumenov na prijatie krstu, toto čítanie veľmi dobre zapadá aj do tohto kontextu, pretože vody potopy pripodobňuje vodám krstu.
Dnešná stať tvorí záver povzbudenia adresátom listu, aby vytrvali vo vernosti evanjeliu uprostred súžení, ktoré sa im dostávajú od ich pohanského okolia práve preto, lebo žijú v duchu Ježišových slov. Zvlášť sa im pripomína, že je lepšie, ak niekto trpí nespravodlivo, akoby mal trpieť kvôli svojim priestupkom. Slová, ktoré potom nasledujú, teda slová z dnešného druhého čítania, sú však neľahké na pochopenie. Príkladom pre ich vytrvalosť má byť sám Kristus. On tiež trpel ako nespravodlivý a toto jeho utrpenie prinieslo veľké ovocie aj pre samotných adresátov listu: „aby vás priviedol k Bohu“ (3,18). Hoci nespravodlivo trpel ba dokonca bol usmrtený, napokon mu bol život vrátený. Potiaľ by sa textu rozumelo celkom dobre.
Slová, ktoré nasledujú potom, sú však neľahké na pochopenie…
Z Prvého Petrovho listu (3,18-22):
(18) Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený. (19) V ňom prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení. (20) Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia trpezlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, celkom osem ľudí. (21) To je predobraz krstu, ktorý teraz vás zachraňuje. Nie tým, že odstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, (22) ktorý vystúpil do neba, je po Božej pravici a podriadení sú mu anjeli, mocnosti a sily.