Aj v túto nedeľu pokračujeme a zároveň završujeme Ježišovu inštruktážnu reč dvanástim, ktorých vysiela, pretože mu bolo ľúto zástupov, lebo boli ako ovce bez pastiera (porov. Mt 9,36). Liturgický výber sa rozhodol z čítania tejto reči vynechať vv. 34-36, v ktorých Ježiš odhaľuje, že jeho nasledovanie spôsobí rozdelenia aj v najužších ľudských putách, tých rodinných – syn sa postaví proti otcovi, dcéra proti matke atď.
Slová, ktoré otvárajú dnešnú časť evanjelia pokračujú v tejto tematike vzťahu medzi rodinou a učeníctvom. Lukášova verzia na rovnakú tému vyznieva tvrdšie: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14,26). Hovorí sa tu až o nenávisti, čo je však semitizmus, ktorý vyjadruje to isté čo hovorí Matúšovská verzia z dnešného evanjelia – „kto miluje viac…“. To čo sa chce vyjadriť nie je nabádaním k nenávisti voči vlastným rodičom, alebo deťom, ale prichádza sa k jednej z radikálnych otázok učeníctva: byť Ježišovým učeníkom je viac ako rodinné zväzky. Tieto zväzky nesmú prekážať učeníctvu. Takýmto spôsobom sa vyjadruje veľkosť hodnoty učeníctva.
To, že tu ide naozaj o náročnú požiadavku je potvrdené vo v. 38: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“. Kríž je pre evanjelium symbolom sebazáporu, ktorý však v konečnom dôsledku prináša pravý život ako to hovorí aj v. 39, a aj Ježišov samotný život. V súvislosti s predchádzajúcimi veršami sa dá vidieť, že týmto krížom, ktorý treba niesť, ale ktorý nakoniec prinesie pravý život je toto nadradenie učeníctva nad rodinnými putami. Ježiš vie, že takéto nadradenie nie ľahké, preto ho prirovnáva k neseniu kríža. V nesení tohto kríža sa učeník podobá samotnému Ježišovi (porov. Mt 12,46-50). Vyjadrenie o kríži má svoju špecifickú dynamiku. Zatiaľ čo sa tu dá vnímať v metaforickom zmysle slova, pre verného Ježišovho učeníka môže nabrať význam až doslovný, v úplnom darovaní svojho života, tak ako sa to stalo aj v Ježišovom prípade.
Nasledujúce verše, ktoré sa zaoberajú témou odmeny za prijatie Ježišových učeníkov, pokračujú zároveň aj v téme zdôraznenia veľkosti učeníctva. Kto prijíma učeníka, prijíma samého Krista (v. 41). Je možné, že Ježiš tak nadväzuje na rabínsky princíp šaliach (v hebrejčine „poslaný“, t.j. „apoštol“) známy z jeho doby, podľa ktorého poslaný bol chápaný ako plný reprezentant toho, kto ho poslal – postoj voči poslanému sa rovnal postoju voči tomu, kto ho poslal (môžeme to vidieť aj u Pavla; porov. 1 Sol 3,1-7). Ježišov učeník je teda reprezentantom samého Ježiša. Toto povedomie by malo učeníka stále hnať vpred. Zároveň je toto poverenie výsadou, ale aj veľkým záväzkom. Učeník sa musí starať, aby bol naozaj verný Ježišovi, aby tak tí, čo ho prijímajú mohli skutočne prijať Krista samého, v ktorom nájdu život. Veď učeník, ktorý je Ježišovi verný až natoľko, že je pripravený postaviť nasledovanie Ježiša nad svoje rodinné putá, nielenže nájde skutočný život pre seba, ale zároveň ho získava pre tých, ktorí ho prijímajú. Veď „kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka“ (v. 41a) a teda, kto prijme učeníka ako učeníka, dostane odmenu učeníka (porov. v. 42) a odmena učeníka je, že nájde svoj život.
Pripravil: Matúš Imrich
Použitá literatúra:
Davies, W. D. – Allison, D. C. Jr., A Critical and Exegetical Commentary on the Gospel According to Saint Matthew. Commentary on Matthew VIII–XVIII (ICC; Edinburgh 1991) II.
Z Evanjelia podľa Matúša (10,37-42):
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.
Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.
Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.
Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.
A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“