Z evanjelia podľa Lukáša (10, 1-12. 17-20)

(1) Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť.
(2) A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!
(3) Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. (4) Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!
(5) Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ (6) Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. (7) V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! (8) A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, (9) uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘
(10) Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: (11) ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!‘ (12) Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.“ (17) Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“
(18) On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. (19) Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. (20) No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“

Nasledovať Ježiša nie je ľahká úloha. Jeho cesta vedie do Jeruzalema. Počuli sme to pred týždňom. Avšak nasledovanie je súčasťou prípravy. Učeník sa následne dostáva do fázy, kedy je od svojho učiteľa poslaný. Ako sa taký vyslanec má správať vidíme v opise rozoslania a návratu sedemdesiatich dvoch učeníkov.