Zamyslenie – 14. nedeľa v roku A (Mt 11, 25-30)

Medzi Ježišovou „misijnou“ rečou (k. 10) a rečou „v podobenstvách“ (k. 13) sa v Matúšovom evanjeliu nachádza úsek kapitol 11-12.  Ich nosnou témou je odmietnutie Ježiša a napätie medzi ním a židovskými predstaviteľmi. Výnimku v nich tvoria verše 11, 25-30. Tie naopak hovoria o tých, ktorý Ho prijali. Nazvať by sa dali aj ako „Ježišova chvála Božej múdrosti a pozvanie ku nej“.

Tento krátky úsek možno rozdeliť na tri časti: opis prijímateľov zjavenia (v. 25-26); opis samého zjavenia (v. 27) (nachádzajú sa aj u Lukáša a patria ku prameňu Q); pozvanie prijímateľov zjavenia (v. 28-30) (nachádzajú sa iba u Matúša).

Ježišove slová začínajú úvodom „V tom čase Ježiš povedal“, čo má jednoznačne oddeliť tieto verše od predchádzajúceho textu. Prvá časť je na spôsob typickej židovskej modlitby chválospevu. Ježiš v nej chváli svojho Otca za to, že si k poznaniu nevybral „múdrych a rozumných“, ale maličkých. Tým definuje tých, ktorí v evanjeliu prijali, alebo neprijali „tieto veci“, čiže nebeské zjavenie a múdrosť.

Dôvod je vysvetlený v druhej časti. Tu sa priam až „jánovským jazykom“ opisuje, že pravú múdrosť (poznanie Boha) možno nájsť jedine v a cez Syna, Ježiša Krista. „Nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“

V tretej časti následne Ježiš pozýva k prameňu múdrosti (čiže k sebe), všetkých, ktorý sú ochotní ho prijať (teda „maličký“ z prvej časti). Vyjadruje to symbolom „jarma“. Vziať na seba jarmo už v múdroslovnej literatúre Starého zákona znamenalo prijať nejaké učenie a podľa neho sa chovať. Prijatie Ježišovej náuky  a koniec koncov jeho samého je charakterizované ako niečo príjemné a ľahké, tiché a pokorné. Je v rozpore s „jarmom múdrych a rozumných“, ktoré nehľadí na podstatu a je často samoúčelné.

Pozrime sa bližšie na prvú časť, ktorá je dôležitá aj pre dnešného čitateľa evanjelia. Kto sú tí čo sú schopní prijať zjavenie? Na prvý pohľad sa zdá, že tu Ježiš ide proti intelektuálom. Vedomosti a schopnosť pracovať s nimi však nie je to, na čo naráža. Tých, ktorým je zjavenie „ukryté“, nazýva múdrymi (gr. σοφός; dosl. obratný, bystrý, znalý, múdry, učený) a rozumnými (gr. συνετός; dosl. chápavý, schopný, múdry). Oproti nim však nestavia hlupákov alebo neschopných, ale maličkých (gr. νήπιος; dosl. malý, detský, slabý, nezrelý, neplnoletý). Ako zaujímavo podotýka Mrázek, výhoda „maličkých“ je v ich formovateľnosti. Mladý ľudia ešte dozrievajú a sú schopní prijať iné názory a pohľady. Za „múdrymi a rozumnými“ sa skrývajú ľudia (múdri starci), ktorí sú si v sebe samom a v tom čo poznajú istý. Ich zmýšľanie len ťažko niečo zmení. Schopnosť prijať Božie zjavenie v Ježišovi Kristovi sa takto odvoláva na schopnosť prijať, že skutočnosť je iná ako si človek na začiatku myslel.

Použitá literatúra:

Harrington, D. J., Sacra pagina – Evangelium podle Matouše (Karmelitánske nakladatelství; Kostelní Vydří 2003).

Mrázek, J., Evangelium podle Matouše – Český ekumenický komentář k Novému zákonu 1 (Centrum biblických studii AVČR a UK v Praze; Praha 2011).

Panczová, H., Grécko-slovenský slovník. Od Homéra po kresťanských autorov (Lingea; Bratislava 2012).