Ani sme sa nenazdali a už sme s nedeľným čítaním Listu Galaťanom na konci. Na liturgii si z neho vypočujeme jeho záverečné verše. A to autenticky priamo z Pavlovej ruky.
Čo sa tým myslí? Pavol často svoje listy nepísal ale diktoval. Svedčia tom záverečné verše, v ktorých je zdôraznenie, že ich píše vlastnou rukou. Išlo o akýsi druh podpisu, ktorým textu dával vierohodnosť. V Písme ich konkrétne nachádzame na týchto miestach: 1 Kor 16, 21–24; Kol 4, 18; 2 Sol 3, 17. Patria sem teda aj záverečné slová listu Galaťanom. Na rozdiel však od ostatných spomenutých príkladov, je Pavlov vlastnoručný zásah do tejto epištoly taký rozsiahli, že sa dal použiť ako perikopa do liturgického čítania. Vskutku sa tu bavíme o časti Gal 6,11-18. Poslucháč na omši si to ale nevšimne, pretože čítanie začína až od v. 14. Otázkou tak je: prečo sa tu teda apoštol takto rozpísal, keď mu inde stačilo zopár riadkov?
Z listu Galaťanom (6, 14-18):
Bratia, ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie.
A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom.
A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky.
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Amen.