Po podobenstve o Milosrdnom Samaritánovi máme pred sebou úryvok, ktorý sa opäť nachádza iba v Lukášovom evanjeliu. Ide o rozprávanie o tom, ako Ježiš na ceste do Jeruzalema našiel prijatie v dome dvoch sestier menom Marta a Mária. Ježišova prítomnosť v nich ale vyvolá rozdielne správanie. Mária sa správa ako učeníčka a pozorne počúva slová hosťa. Marta sa zameriava na to, aby nič nechýbalo príznačnej blízkovýchodnej pohostinnosti. Po prvom čítaní sa zdá, že Ježišom pokarhaná Marta obstála ako čisto negatívny príklad. To by sme jej ale krivdili. Jej zmysel pre potreby hostí jej totiž vytknutý nebol. Aj počas nasledujúcich dejín sa naopak preto predkladala ako vzor. Väčšina kresťanov si ju navyše dodnes uctieva ako svätú. No stať sa svätým neznamená neurobiť v živote žiadne chyby. Aby sme sa mohli poučiť aj my, našiel som tri.
Z evanjelia podľa Lukáša (10, 38-42)
Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo.
Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“
Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“