Zamyslenie – 17. nedeľa v roku A (Rim 8,28-30)

Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že Pavol dnes hovorí o istej predestinácii, teda, že niektorí sú vopred, podľa Božieho rozhodnutia, určení na oslávenie a iní zas nie. Pri detailnejšom pohľade na Pavlove slová sa však javí, že zdôrazňuje čosi iné.

Aj preto si môžeme všimnúť pravdepodobné starozákonné pozadie dnešných Pavlových slov. Pavol hovorí o tých, čo milujú Boha. Vyjadrenia o láske človeka k Bohu nájdeme najmä v Knihe Deuteronómium. Izraelský ľud je vyzývaný k takejto láske: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, …“ (Deut 6,5). Výzva zaznieva celému národu: „Počúvaj Izrael…“ (Deut 6,4), hoci by sme v nej mohli vnímať aj osobný charakter, keďže je formulovaná v jednotnom čísle. Tak to funguje aj u Pavla: „tí, čo milujú Boha“ je označenie takpovediac pre celý národ, teda pre celú komunitu kresťanov, nie len pre niektorých z tejto komunity, či mimo nej. Samozrejme, každý, kto uveril v Krista, je pozvaný mať s ním a s Otcom vzťah lásky.

Iný termín z dnešného úryvku poukazuje na lásku z tej opačnej strany. Pavol hovorí, o istom „predpoznaní“ Bohom. V starozákonných textoch môže sloveso „poznať“ naberať veľmi špecifický význam v oblasti blízkych vzťahov až do tej miery, že sa používa aj na vyjadrenie intímneho spojenia muža a ženy: „Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina,“ (Gn 4,1). Používa sa tak aj na vyjadrenie osobitného vzťahu Boha k svojmu ľudu.