Už na prvý pohľad môžeme vidieť, že ústrednou témou dnešného úryvku je povzbudenie kresťanskej obci, aby bolo vidno na ich živote ich príslušnosť ku Kristovi. Autor listu sa odvoláva na povolanie. Kresťanský spôsob života je povolaním. Grécky text tu doslova znie: „…aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorým ste boli povolaní.“ Aspekt povolania tak ešte viac vystupuje do popredia.
Ďalšie objasnenia ohľadom prekladu sú tiež užitočné. Slovné spojenie „žiť dôstojne podľa povolania“ znie v pôvodine doslovnejšie: „kráčať ako je hodné povolania“. Pavol na viacerých miestach vo svojich listoch používa výraz „kráčať“ v zmysle „viesť život istým spôsobom“. Takéto použitie tohto výrazu podčiarkuje skutočnosť, že kresťanský spôsob života je cestou, po ktorej Ježišovi nasledovníci kráčajú, a ktorá má svoje stúpania a klesania, občas je viac hrboľatá, inokedy veľmi hladká, a niekedy sa pritrafia aj prekážky. Zároveň tento výraz obsahuje myšlienku, že toto kráčanie odniekiaľ vychádza a niekam vedie.
Veriaci v Krista má vnímať svoju vieru ako povolanie, ku ktorému ho povolal sám Boh. Toto povolanie je dynamickou cestou. Kráčanie po tejto ceste, teda spôsob života, má byť hodné tohto povolania. Toto povolanie je teda vznešené a ono kráčanie životom sa má s týmto povolaním zhodovať. …
Z Listu Efezanom (4,1-6):
(1) Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, (2) so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske (3) a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
(4) Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. (5) Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. (6) Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.